Všimlo si Ministerstvo spravodlivosti varovné signály v súvislosti s oddlžovaním? Dlhy voči štátu sa vyšplhali do závratných výšok

29.9. 2021

Tlačová správa, Bratislava 29. september 2021

Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) uskutočnila analýzu oddlžených osôb na Slovensku a zachytila varovné signály. Okrem iného stúpa počet oddlžených, ktorí majú záväzky voči štátnym inštitúciám. Súčasne nastavené pravidlá oddlženia spôsobujú výpadky príjmov verejného rozpočtu.

3 aspekty, ktorých výsledkom môže byť výrazný nárast osobných bankrotov

„Zachytili sme tri aspekty, ktorých pôsobenie  v rovnakom čase môže viesť k ďalšiemu intenzívnemu nárastu počtu bankrotujúcich osôb. Výsledky analýzy tak naznačujú možné rozsiahle výpadky verejného rozpočtu. ASINS dlhodobo upozorňuje, že aktuálne platná legislatíva regulujúca osobné bankroty má značné diery, čím dochádza k jej zneužívaniu. V konečnom dôsledku to má dopad na všetky ekonomicky aktívne subjekty,“
informuje Martin Musil, prezident ASINS.

1. Neprirodzený pokles počtu osobných bankrotov v roku 2020 a 2021

V roku 2017 začala platiť nová právna úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvoľnenie podmienok vstupu fyzických osôb do osobného bankrotu spôsobilo búrlivý rast osobných bankrotov, ktorý pokračoval až do začiatku roku 2020. Následne došlo k ich poklesu.

V roku 2021 klesol počet vyhlásených osobných bankrotov z 1347 (priemerný počet za jeden mesiac v roku 2019) na 599 (priemerný počet vyhlásených bankrotov za jeden mesiac v roku 2021). Zdroj Finstat.sk

Tento pokles pripisujeme trom faktorom:

  • Zavedeniu podmienky minimálne jednej rok trvajúcej exekúcie, ktorá je v platnosti od januára 2020.
  • Svoju úlohu tu však tiež zohráva pandemická situácia, kedy bol v dôsledku opatrení obmedzený prístup k podávaniu žiadostí o oddlženie.
  • Podporné opatrenia vlády na zmiernenie dopadov pandémie Covid-19 (Prvá pomoc+, Prvá pomoc ++, Pandemická OČR, Pandemická PN) a tiež nižšie výdavky domácností, čo umožnilo dlžníkom lepšie pracovať s financiami.

2. Ukončenie podporných pandemických opatrení alebo ďalší lock down?

To, čo nás čaká najbližšie obdobie neprináša v danej téme veľmi pozitívne správy. Prípadné zhoršenie pandémie prinesie opätovné výrazné utlmenie ekonomickej aktivity. Zlepšenie prinesie ukončenie podporných opatrení. V oboch prípadoch je možné predpokladať nárast počtu osobných bankrotov a firemných konkurzov.

Najväčšie problémy očakávame u tých podnikateľských subjektov, ktoré mali už aj pred pandémiou problém s  úhradou záväzkov a rentabilitou.  Znížená ekonomická aktivita počas pandémie spôsobila taký pokles tržieb, v dôsledku ktorého sa insolvencia ešte viac prehĺbila. Ďalšie oslabenie tržieb alebo zastavenie príjmov z podpory postaví takého subjekty pred jednoduché rozhodnutie.  Keďže nebudú schopné splácať svoje záväzky, využijú možnosť bankrotu. Týka sa to najmä gastro sektora, ubytovacích služieb, prenájmu nehnuteľností, či cestovných kancelárií. Vychádzame pri tom zo situácie v stavebníctve. Stavebníci tvoria až 1/3 všetkých oddlžených SZČO. Súčasne je počet bankrotujúcich  SZČO najvyšší v odvetví stavebníctva

3. Stúpa počet dlžníkov so záväzkami voči štátu

Pri bankrotoch došlo tiež k nárastu počtu bankrotujúcich živnostníkov (SZČO). Kým v roku 2019 bol podiel SZČO k celkovému počtu bankrotujúcich 34%, v máji 2021 to je už 50% (Zdroj Finstat.sk)

Zároveň stúpa podiel SZČO, voči ktorým sú evidované nedoplatky u verejných inštitúcií ako sú Sociálna poisťovňa, Finančná správa, zdravotné poisťovne. V júli 2021 prekročil tento podiel 44%. Zdroj: Finstat.sk

„V praxi to znamená, že stúpa počet dlžníkov, ktorí uprednostňujú bankrot pred úhradou svojich dlhov. A musíme poznamenať, že štát nastavením benevolentných pravidiel pre osobný bankrot priam navádza dlžníkov, aby sa zbavili svojich dlhov na úkor veriteľov prostredníctvom bankrotu,“
dopĺňa Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.

Zarážajúci je nárast za mesiace jún 2021, júl 2021, kedy mesačný objem dlhov oddlžených osôb voči verejným inštitúciám stúpol až na 1,6 mil. eur, čo je najviac od februára 2020.

Centrum právnej pomoci (viac informácií o tejto rozpočtovej organizácii na www.centrumpravnejpomoci.sk) evidovalo ku koncu roka 2020,no nijakým spôsobom nevymáhalo, pohľadávky vo výške približne 12 mil. eur.  Ide o pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky 500 eur každému oddlženému dlžníkovi, ktoré má dlžník uhrádzať po 14 eur mesačne. Zdroj: korešpondencia s Centrom právnej pomoci.

Ide tu o chýbajúce prostriedky verejného rozpočtu, ktoré zhoršujú finančnú situáciu dôležitých štátnych inštitúcií. Výsledkom je menej financií v rozpočte zdravotných poisťovní, ktoré v čase pandémie majú zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou o pacientov s ochorením Covid-19, či menej prostriedkov v rozpočte Sociálnej poisťovne, ktorá má zvýšené výdavky súvisiace s podpornými opatreniami ako sú napr. pandemická OČR a pandemická PN.

Tento výpadok financií v konečnom dôsledku pocítia všetci občania a to nie len v zhoršenej zdravotnej starostlivosti, ale aj vo zvýšených daniach a odvodoch, ktoré majú za úlohu kompenzovať výpadky štátneho rozpočtu.

Úprava zákona je nevyhnutná. Prišiel správny čas na zmenu pravidiel oddlženia

Aktuálne začínajú pôsobiť vyššie spomínané faktory v jednom čase.  Od júna 2021 sa počet bankrotujúcich výrazne zvýšil. Podmienka trvania minimálne jednej exekúcie je pre nových bankrotujúcich už naplnená, resp. čoskoro dosiahnuteľná. Zvýšený prílev nových žiadateľov o oddlženie by sa mohol naplno prejaviť už v roku 2022.

Zároveň, ako sme vyššie poukázali, aktuálne nastavené podmienky oddlženia spôsobujú výpadky príjmov verejného rozpočtu a umožňujú zneužívanie oddlženia.

ASINS je pripravená viesť odbornú diskusiu s Ministerstvom spravodlivosti, aby sa predišlo opätovnému neželanému nárastu oddlžení. Dlhodobo upozorňujeme na potrebnú zmenu pravidiel, aby sa zabránilo zneužívaniu oddlženia. Prístup k oddlženiu by mali mať najmä osoby na okraji spoločnosti, ktorým oddlženie umožní „reštart“. Aktuálne platná legislatíva skočila z predošlého extrému do ďalšieho extrému. Kým do roku 2016 boli ručičky váh na strane veriteľov, teraz sú výrazne posunuté na stranu dlžníkov. Je nevyhnutné, aby oddlženie vyvažovalo práva veriteľa a dlžníka. V zahraničí je bežnou praxou tzv. skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník musí preukázať svoj dobrý zámer a oddlžení majú povinnosť aspoň v minimálnej miere uhrádzať svoje dlhy.