Istoty v podnikaní na Slovensku často nefungujú. Poznajú to najmä malí a strední podnikatelia, ktorí sa márne domáhajú úhrady faktúr.
09.02.2020, 05:00 | Zuzana Kullová | © 2020 News and Media Holding
Tovar dodali, služby urobili, ale zaplatené za to nedostali. Čakajú na to celé mesiace až roky. Ak sa im nepodarí preklenúť ťažké časy, môže to mnohých doslova pochovať. Strácajú čas, trpezlivosť i peniaze.
Nočné telefonáty, vyzváňanie u susedov aj dvojité vymáhanie dlhov. Divoké deväťdesiate roky spojené s podozrivými praktikami vymáhania dlhov sú za nami. Pohľadávky sa dnes riešia inak. Trendom sú digitalizácia, efektivita a individualizované riešenia. Aj keď dlhy platiť treba.
Digitalizácia urýchľuje
Vhodné „páky“ na dlžníkov vedia nájsť najmä väčšie spoločnosti, a to cez rôzne inkasné agentúry. Ich meno bolo ešte pred pár desiatkami rokov značne pošramotené, v súčasnosti je situácia iná. Dobré meno, renomé na trhu a etické princípy rozhodujú, čo z obehu prirodzene vytláča zostatok nepoctivých hráčov.
Potvrdzuje to aktuálny prieskum inkasného trhu za roky 2016 až 2018. Deviati členovia združení v Asociácii slovenskýchinkasných spoločností (ASINS – pokrýva zhruba 95 percent trhu) vymohli na Slovensku pred dvomi rokmi od dlžníkov 103 425 043 eur, pričom dosiahli tržbu 45 763 445 eur. Odkúpené pohľadávky predstavovali viac ako 62 miliónov eur, mandátna správa vyše 40 miliónov eur.
Objem zinkasovaných pohľadávok sa za posledné tri roky postupne zvyšuje, a to napriek tomu, že objem takých, ktoré veritelia postúpili inkasným agentúram, poklesol. Prezident ASINS-u Martin Musil pre TREND prezrádza, že za týmto trendom stoja moderné technológie, najmä digitalizácia. „Dátové analýzy rôzneho typu umožňujú špecifickejší výber podľa typu dlžníkov. Pri nastavovaní optimálnej stratégie na prípravu individualizovanej ponuky na mieru každému využívame aj rôzne prediktívne metódy.“
Život na dlh je na vzostupe
Problémom Slovákov dlhodobo ostáva vysoká zadlženosť. Získať pôžičku je stále výhodné nielen vďaka Európskej centrálnej banke, ktorá drží úrokové sadzby na nule, ale aj vďaka poslednému ekonomickému vývoju.
Ako uvádza Európsky spotrebiteľský platobný report spoločnosti Intrum Slovakia, Slováci patria medzi finančne najzodpovednejších, zároveň 43 percent z nich potvrdzuje, že ich mesačné náklady rastú rýchlejšie než príjmy. Až 90 percent dospelých obyvateľov Slovenska nemá vytvorenú potrebnú finančnú rezervu, čo sa môže neskôr stať príčinou nesplácania dlhov.
Vlani podľa analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 16 167 ľudí, čo je najviac za posledné roky. V rovnakom období na Slovensku vyhlásili celkovo 248 konkurzov a povolili 13 reštrukturalizácií dlžníkov.
Vlani zbankrotovalo 16 167 ľudí, čo je najviac za posledné roky
Pritom každá nezaplatená faktúra, najmä v prípade firiem, ktoré sa orientujú len na jedného odberateľa, môže byť riziková, upozorňuje Juraj Janči, country manažér Coface Slovensko. „Štatisticky má už desať percent nevymožiteľných pohľadávok kritický vplyv na ziskovosť a fungovanie podniku,“ poznamenáva pre TREND.
Riešenia šité na mieru
Získať dlžné peniaze a udržiavať pravidelný kontakt s dlžníkmi musia v rámci svojej efektívnosti aj inkasné agentúry. Tie v poslednom čase preferujú individualizované riešenia, teda nielen bežnú písomnú komunikáciu, ale aj elektronickú vrátane SMS či využívania sociálnych sietí.
Priemerný vek dlžníka sa podľa ASINS-u medziročne znižuje. V roku 2018 bol priemerný vek dlžníčok 43 rokov a dlžníkov 42 rokov. „Nefunguje to tak, že všetkým dlžníkom pošleme rovnaké listy či SMS. S každým hľadáme možnosti vhodných riešení na mieru,“ hovorí M. Musil.
Pre niekoho je výhodné uhradiť celý dlh s nejakou zľavou, pre iného skôr splátky, prípadne sa mu môže za istých podmienok odpustiť časť úrokov. Čoraz častejšie sa začína s dlžníkom komunikovať už v prvotnej fáze v rámci prevencie, teda ešte skôr, ako sa dostane do väčších problémov s úhradou.
Zaujímavé je, že v tomto segmente ekonomiky pracujú až na 60 percent ženy. Podľa slov prezidenta ASINS-u práve tie pôsobia často ako zmierňujúci prvok, keď druhá strana začne vymáhanie dlhov vnímať negatívne. „Ženy prejavujú viac empatie a pochopenia. Tento trend badať vo väčšine európskych krajín.“
Zákazníci uvažujú inak
Veritelia z radov menších aj väčších firiem v inkasných agentúrach dlhodobo využívajú dve hlavné oblasti spolupráce, a to mandátnu správu a predaj pohľadávok. Pri mandátnej zmluve klienti odovzdávajú do správy pohľadávky po splatnosti, pri odpredaji pohľadávok po splatnosti sa ich vlastníkom stáva inkasná firma. „Ešte pred 10 rokmi mandátna zmluva vysoko prevyšovala odpredaj, dnes je všetko inak. Najmä veľkí korporátni klienti, ako sú banky či telekomunikačné firmy, preferujú druhú možnosť,“ konštatuje M. Musil.
Práve finančné inštitúcie musia pri hospodárení udržiavať zdravý balans, aby v portfóliu nedržali priveľa nesplatených pohľadávok. Keďže musia byť v rámci vnútorných procesov efektívne, externé vymáhanie dlhov je pre ne zmysluplnejšie, ako zaoberať sa nimi interne. Preto tieto procesy sledujú a nedobytné pohľadávky vždy po istom čase odpredávajú. Potrebujú mať tiež optimalizovaný cash flow, voľné financie chcú používať na svoj rozvoj a nepotrebujú ich mať viazané v pohľadávkach.
Platobná disciplína je kľúč
Posledné roky vidieť podľa ASINS-u rastúci trend v oblasti odpredaja nesplatených pohľadávok. V roku 2018 bol pomer spracovaných pohľadávok zhruba 40 percent mandátna správa a 60 percent ich odkúpenie. Prečo táto zmena? Pre veriteľov je kľúčová optimalizácia interných procesov. Každý potrebuje zefektívniť fungovanie. „Nie je pre nich najdôležitejšie vymáhaťpohľadávky, radšej sa venujú biznisu,“ objasňuje M. Musil.
Čo sa týka výrazne neskorých úhrad a úplne nevymožiteľných pohľadávok, tie majú podľa štúdie European Payment Practices 2019 skupiny EOS v rámci Európy klesajúcu tendenciu. Slovensko je v tomto ukazovateli na chvoste spolu s Bulharskom a Gréckom. Platby po termíne sa uskutočnili v 21 percentách prípadov, tri percentá pohľadávok boli nevymožiteľné.
„Vizitka Slovenska z pohľadu výsledkov prieskumu platobnej disciplíny nie je priaznivá. Potenciálni zahraniční záujemcovia o budovanie obchodných vzťahov so slovenskými subjektmi si to môžu rozmyslieť v obave, že budú mať na krku konflikty s neplatičmi,“ spresňuje Michal Šoltes, konateľ EOS KSI Slovensko.
In je dlhové poradenstvo
Inkasný trh sa už pred piatimi rokmi výrazne prečistil a stanovili sa jasné pravidlá jeho fungovania. Legislatíva platná od 23. decembra 2015 vyžaduje, aby mohli spotrebiteľské úvery odkupovať iba renomované firmy s licenciou Národnej banky Slovenska (NBS).
Dosiahnuť to bol pomerne komplikovaný proces, ale vyplatil sa. „Štátu sa za posledných päť rokov podarilo vytlačiť z finančného trhu tie nebankové subjekty, ktoré nespĺňali požadované štandardy,“ podotýka M. Musil a dodáva, že v súčasnosti ako asociácia intenzívne rokujú s regulátorom a nastavujú nové etické pravidlá celého tohto sektora.
„Už dávno nevymáhame pohľadávky z pozície sily, ako to neraz ostalo v mysliach niektorých klientov. Tento biznis je najmä o dlhovom poradenstve,“ dodáva M. Musil. Dôležité je nájsť vhodný spôsob, ako si s dlhmi poradiť a dohodnúť sa na akceptovateľných podmienkach.
Aj veritelia sa dnes čoraz častejšie pozerajú na to, s kým a ako spolupracujú. Neznáme inkasné agentúry „bez mena“ by mohli byť pre ich reputáciu značným rizikom a ani dlžníci sa neobávajú napadnúť na súde isté procesy, ak majú pocit, že nie sú celkom v poriadku.
Menší chcú tiež konkurovať
Najmä menšie inkasné firmy majú neraz problém konkurovať tým väčším, najmä z dôvodu tlaku na optimalizáciu procesov. „Tí menší však napríklad dokážu ťažiť z osobných väzieb, vedia dohodnúť menšie zaujímavé kontrakty. Pre malých a stredných veriteľov môže byť zaujímavejší malý inkasný lokálny partner než nadnárodná spoločnosť,“ vysvetľuje M. Musil. Podľa neho možno predpokladať, že časom dôjde k ďalšej konsolidácii trhu.
V praxi sa však stále vyskytujú i prípady, ktoré nevrhajú na tento sektor práve najlepšie svetlo. NBS vlani upozornila, že na trhu pôsobia aj inkasné firmy, ktoré vymáhajú neexistujúci alebo neúmerne vysoký dlh. Pri podozrení na nekalé praktiky treba byť asertívny. Reagovať písomne, vyžiadať si podrobné doklady k dlhu a poradiť sa s právnikom. Inkasné spoločnosti musia do 30 dní odpovedať, inak treba podať sťažnosť regulátorovi.
Čaká sa nárast insolvencií
V tomto roku čakajú slovenskú ekonomiku zrejme ťažšie časy. Podľa analýzy spoločností Euler Hermes a Allianz sa má globálny index insolvencií zvýšiť o šesť percent. Ovplyvní to niekoľko faktorov. „Dlhodobo mierne tempo hospodárskeho rastu najmä vo vyspelých ekonomikách, oneskorené účinky obchodných sporov, politické neistoty, nárast vstupných nákladov alebo sociálne napätie budú udržiavať firmy pod tlakom,“ uzatvára riaditeľ spoločnosti Euler Hermes Peter Mucina.
Čo sa týka Slovenska, insolvencie u nás by mali medziročne vzrásť až o 12 percent. Možno za tým vidieť najmä zmeny v legislatíve z roku 2017, ktoré naďalej zvyšujú počty úpadkov drobných živnostníkov a osobných bankrotov.