TREND.sk: Kladivo na dražobníkov. Ministerstvo chce nemožné

Ministerstvo spravodlivosti sa bráni proti výhradám dražobníkov, že potichu pripravená novela zákona o dražbách je v rozpore s ústavou a mnohých z nich pripraví o prácu. Dodatočne im totiž ukladá povinnosť mať vysokoškolské vzdelanie v oblasti práva či ekonómie a zložiť správcovské skúšky. Na to všetko majú mať dražobníci len jeden rok.

Ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania novelu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vyvolala vlnu nevôle najmä medzi dražobníkmi.

TREND má k dispozícii ich pripomienky k navrhovanému zneniu zákona, ktoré zaslali ministerstvu. Namietajú, že legislatívci chcú mnohých z nich v zásade pripraviť o živobytie.

Viac ako 500 dotknutých dražobníkov
Dôvodom je zamýšľaná novinka, podľa ktorej by výkon činnosti dražobníka bol podmienený zápisom do zoznamu správcov. To by v praxi znamenalo, že viac ako 500 súčasných dražobníkov by si muselo dorobiť vysokoškolské vzdelanie v oblasti práva či ekonómie, ak ho ešte nemajú, a zároveň zložiť správcovské skúšky. Ministerstvo to zdôvodňuje snahou zvýšiť odbornú úroveň dražobníkov: “Dnes môže byť dražobníkom ktokoľvek, ak má vysokoškolské vzdelanie akéhokoľvek zamerania, teda aj prírodovedného, a tri roky praxe,” uvádza rezortná hovorkyňa Alexandra Szakálová. Dodáva, že niektorí dražobníci nemajú dokonca ani vysokú školu, pretože podľa súčasného zákona im stačí aj stredné vzdelanie a osem rokov praxe. Svoju činnosť vykonávajú na základe živnostenského oprávnenia, ktoré vydávajú živnostenské úrady a ministerstvo spravodlivosti na nich nemá dosah.

“Väčšina dražobníkov sú akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným (viac než 90 percent), ktoré môžu za súčasných podmienok ľahko vzniknúť a zaniknúť a akákoľvek kontrola zo strany MS SR je potom neúčinná,” dodáva A. Szákalová. Riešením preto má byť prerobenie dražobníkov na správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, na ktorých sú kladené vyššie odborné nároky a ich statusové otázky rieši priamo ministerstvo spravodlivosti.

Majú byť lepší. Ale prečo?
Dražobníci to považujú za absurdné riešenie, ktoré sa míňa účinku. Po novom by totiž mali skladať skúšky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, avšak nie z oblasti dražieb. Sú to dve rozličné oblasti, ktoré sa síce v praxi často prelínajú, ale sú to samostatné problematiky, pričom každá má vlastnú právnu úpravu.

Ak by novela prešla, dražobníci by si museli urobiť kvalifikáciu na oblasť, v ktorej možno vôbec nechcú pôsobiť a vo výsledku by si nijako nezvýšili odbornosť špecificky v problematike dražieb.

“Nemožno opomenúť, že činnosť dražobníkov a správcov je rozdielna. Zatiaľ čo dražobníci sú profesionálni„ predajcovia“ majetku za čo najvyššiu cenu, tak postavenie správcov je omnoho komplexnejšie a zložitejšie a zahŕňa celkovú správu podnikov, riešenie rôznych právnych a ekonomických otázok, ktoré pri výkone činnosti dražobníka nevznikajú,” píšu vo svojich pripomienkach k novele zákona dražobníci.

Preto navrhujú logickejšie alternatívne riešenie, ktoré by nezasiahlo do existujúcich práv dotknutých dražobníkov. Ministerstvo spravodlivosti by podľa ich názoru malo radšej zaviesť vzdelávanie a skúšky špecificky pre dražobníkov z oblasti dražieb a nie nútene z nich vyrábať správcov.

Na splnenie nových podmienok by dražobníci mali iba ročné prechodné obdobie. Z toho je zrejmé, že tí, ktorí už dnes nemajú právnické alebo ekonomické vzdelanie, by svoju činnosť museli nedobrovoľne ukončiť. Zloženie správcovkých skúšok tiež nie je jednoduchá záležitosť. Ak aj opomenieme náročnosť prípravy v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, možnosť absolvovať skúšku je podľa komentára dražobníkov len dvakrát do roka a šanca uspieť zďaleka nie je stopercentná. “Máme za to, že takto neodborne zvolené riešenie zasahuje do ústavných práv existujúcich subjektov,” uvádzajú dražobníci vo svojich pripomienkach. Konkrétne narážajú najmä na možné porušenie zásady právnej istoty a proporcionality.

Podľa ministerstva spravodlivosti je ročná lehota úplne v poriaku. “Predlžovanie prechodného obdobia znižuje účel sledovaný návrhom zákona vo vzťahu k zvýšeniu požiadaviek na status dražobníka,” uvádza rezortná hovorkyňa.

Protiústavné riešenie
Namietanie možnej protiústavnosti má v tomto prípade oporu v staršom rozhodnutí ústavného súdu z roku 2003. V tom roku parlament prijal novelu exekučného poriadku, ktorá zakotvovala prísnejšie nároky na bezúhonnosť exekútorov a ich vzdelanie. Podobne, ako teraz pri dražobníkoch, aj exekútori si mali doplniť vysokoškolské vzdelanie v odbore právo. Získaný diplom mali ministerstvu spravodlivosti ukázať do troch rokov, takže mali ešte priaznivejšie podmienky ako rezort aktuálne navrhuje dražobníkom.

Bolo to však rovnako nesplniteľné, pretože právo sa nedá vyštudovať za tri roky. Preto ústavný súd takúto normu odmietol ako protiústavnú. “Takáto zmena je síce plne oprávnená smerom do budúcnosti, ale podlˇa názoru ústavného súdu by sa nemala uplatnˇovatˇ u súdnych exekútorov už vymenovaných za iných právnych podmienok,” uviedol vo svojom zdôvodnení.

Inými slovami, zákonodarci majú právo sprísniť podmienky na výkon konkrétneho povolania, ale musia byť “reálne splniteľné.” Lehota troch rokov je vzhľadom na cyklus prijímacích pohovorov a dĺžky magisterského štúdia príliš krátka. Je preto vysoko pravdepodobné, že rovnaké výhrady by z Košíc mohli prísť aj v prípade ešte kratšej lehoty pre dražobníkov.

Na otázku, či sa ministerstvo spravodlivosti neobáva protiústavnosti aj v prípade novely zákona o dražbách, odpovedala rezortná hovorkyňa veľmi stručne: “Nie, neobávame sa.”

Pridávajú sa aj správcovia
Výhrady dražobníkov podporili aj samotní správcovia, ktorí v navrhovanej zmene nevidia logiku. “Doterajšia prax ukázala, že aj správcovia si najímajú dražobníkov na predaj majetku v konkurze len preto, že ide o velˇmi odbornú činnosť a dražobníci majú obrovské praktické skúsenosti. V ostatnom sa pridŕžame komentáru dražobníkov,” uviedla vo svojich pripomienkach pre ministerstvo Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS).

Kritiku si vyslúžil aj spôsob, akým ministerstvo pristúpilo k vypracovaniu návrhu novely zákona o dražbách. Dražobníci namietajú, že ich legislatívci vopred nekontaktovali, nepreverili si dôkladne situáciu v praxi a postavili ich až pred hotový návrh novely.

“Vypracovaniu pracovného znenia návrhu zákona nepredchádzala akákolˇvek dopadová štúdia, akékoľvek diskusie s dotknutými subjektmi. Predkladateľ si nevyžiadal od Notárskej komory SR celkové štatistiky vo vzťahu k neplatnosti dražieb, aby vedel posúdiť, nakoľko je naliehavé zasiahnuť takýmto spôsobom do statusového postavenia súčasných dražobníkov,” uvádza sa v pripomienkam k návrhu zákona. Dražobníci i správcovia sa bránia, že pomer neplatných dražieb nedosahuje ani jedno percento z ich celkového počtu, čo svedčí o profesionálne odvádzanej práci dražobníkov aj podľa súčasných pravidiel.

Výhrady voči navrhovanej novele zákona o dražbách zhŕňa aj list adresovaný ministerstvu spravodlivosti, ktorý okrem dražobníkov podpísali aj predstavitelia Slovenskej bankovej asociácie a Asociácie slovenských inkasných spoločností.