sme.sk: Ľudia môžu žiadať o odklad exekúcií, firmy o ochranu pred bankrotmi

Banky a inkasné spoločnosti návrh zákona kritizovali. Prémiový obsah  23. apr 2020 o 1:40 Adam Valček

Ochrana podľa veriteľov nesmie platiť na nové dlhy, ktoré vzniknú v čase pandémie, inak to ohrozí biznis – dodávatelia budú žiadať platbu vopred. Parlament nakoniec schválil aj odklad nových exekúcií a umožnil neplatiť nájom bez toho, aby nájomcovi hrozilo vysťahovanie. 

BRATISLAVA. Vláda minulý týždeň schválila zákon o dočasnej bankrotovej ochrane podnikateľov. Ide o takzvané moratórium na konkurzy. 

Znamená to, že firma, ktorá by bola pod ochranou, by nemohla skončiť v konkurze ani čeliť exekúcii, hoci by svojim dodávateľom alebo zamestnancom neplatila. 

Moratórium síce nebude plošné, ale v skutočnosti stačí, aby podnikateľ o túto dočasnú ochranu požiadal a súd ju poskytne ktorejkoľvek firme, nebude preverovať jej ekonomickú situáciu. Ochrana má trvať do konca septembra, ale vláda ju môže predĺžiť až do konca tohto roka. 

Banky a inkasné spoločnosti varujú, že takáto nepodmienená a chabo kontrolovaná ochrana dlžníkov je prisilná a môže spôsobiť, že dodávatelia prestanú veriť odberateľom a začnú žiadať platbu vopred. Banky by zas mohli prestať poskytovať pôžičky firmám, pretože by stratili istotu, že ich v prípade nesplácania niekedy vymôžu. 

Veritelia sa preto už obrátili na ministerstvo spravodlivosti, aby zákon zmiernilo a ochrana proti konkurzom a exekúciám platila napríklad iba na staré dlhy, ktoré vznikli pred pandémiou ochorenia Covid-19. 

Návrh zákona v stredu popoludní schválil parlament, ale nakoniec prešiel aj s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi. 

Ako to má fungovať 
O dočasnú ochranu budú môcť požiadať všetci podnikatelia, teda nielen eseročky a akciové spoločnosti, ale aj živnostníci. Moratórium sa nebude vzťahovať na nové firmy, ktoré vznikli po 12. marci, a ani na živnostníkov, ktorí si živnosť založili v čase po vyhlásení krízovej situácie. 

O dočasnú ochranu bude treba požiadať jeden zo štyroch na to určených okresných súdov, formulár žiadosti je iba formálny, nebude k nemu treba nič prikladať. 
1. októbra dovtedy bude podľa návrhu platiť dočasná ochrana pred konkurzom, vláda môže lehotu predĺžiť do 31. 12. tohto roka. 

Na súdoch o žiadostiach nebudú rozhodovať sudcovia, ale pravdepodobne najmä vyšší súdni úradníci. Súd totiž žiadosť iba prekontroluje a ak bude správne vyplnená, zaeviduje ju. 

Dlžník dokonca nedostane ani potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany, súd túto informáciu zverejní v Obchodnom vestníku, odkiaľ sa to dozvie dlžník aj jeho obchodní partneri. 

Podnikateľovi, ktorý bude pod dočasnou ochranou, nehrozí bankrot. Dodávatelia a banky síce môžu podať návrh na vyhlásenie jeho konkurzu, ale súd o takomto návrhu dočasne nebude rozhodovať. 

Dočasná ochrana znamená aj stopnutie nových exekúcií po 12. marci či stopnutie výkonu záložného práva. Znamená to, že napríklad splátkové spoločnosti nemôžu podnikateľom vziať autá alebo stroje, ktorými ručia za splatenie pôžičiek. 

Dodávatelia podľa návrhu zákona nesmú stopnúť poskytovanie tovaru a služieb firmám pod dočasnou ochranou ani v prípade, že v minulosti za ne neplatili. Podľa návrhu zákona to platí iba na nezaplatené faktúry pred 12. marcom. V prípade, že firma pod dočasnou ochranou bude meškať s platbami za tovar a služby v tomto čase, môže s ňou dodávateľ rozviazať zmluvu. 


Iba štyri súdy 
Pre majiteľov a konateľov firiem zas dočasná ochrana znamená, že si z nich nesmú vyberať zisky ani majetok. „Podnikateľ je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami,“ píše sa v zákone. 

Čo konkrétne to znamená, budú nakoniec v prípade špekulantov rozhodovať súdy, no toto ustanovenie má brániť podvodníkom, aby využili dočasnú ochranu na vyvedenie majetku z firmy v čase, keď veritelia nebudú mať nástroj, ako tomu zabrániť. 

Veritelia, ktorí majú podozrenie na takéto nečestné správanie, budú môcť požiadať súd o zrušenie dočasnej ochrany. V návrhu zákona sa však nepíše, dokedy musia súdy takéto podnety spracovať a zrušiť dočasnú ochranu. 
Kde žiadať o dočasnú ochranu Okresný súd Trnava pre podnikateľov z bratislavského a trnavského kraja, Okresný súd Žilina pre podnikateľov zo žilinského a trenčianskeho kraja, Okresný súd Banská Bystrica pre podnikateľov z nitrianskeho a banskobystrického kraja, Okresný súd Prešov pre podnikateľov z prešovského a košického kraja. 

O ochrane pritom nebude rozhodovať osem okresných súdov, ktoré bežne rozhodujú o konkurzoch a reštrukturalizáciách. Ministerstvo spravodlivosti navrhlo zdvojiť ich príslušnosť. O moratóriu na konkurzy budú rozhodovať okresné súdy v Trnave, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. 

„Zámerom súčasnej vlády a ministerstva je poskytovať ochranu efektívne. Podľa nášho názoru je počet zvolených súdov postačujúci,“ reagovala na otázky o zdvojení príslušnosti hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. 

Dôvodom, prečo ministerstvo radšej zdvojilo príslušnosť súdov, môže byť aj situácia na Okresnom súde Bratislava I, pod ktorý spadá najväčší počet firiem. Zo súdu pre obvinenia z korupcie v rámci policajnej akcie Búrka odišlo niekoľko sudcov z obchodného úseku, ktorý rieši aj konkurzy, pretože majú pozastavený výkon funkcie. 

Predseda súdu Ján Golian hovorí, že „nielen v dôsledku tejto akcie sa súd nachádza v kritickom stave“ a ten sa netýka iba obchodného úseku. „Súčasný personálny stav Okresného súdu Bratislava I je jednou z priorít, hľadáme riešenie,“ reaguje Drobová. 


Aká je kritika 
Banky o svojich výhradách k zákonu oficiálne neinformovali, Denník E však zverejnil niektoré ich pripomienky s odvolaním sa na dôverné zdroje z bankového sektora. 

Žiadajú prísnejšiu poistku proti tunelovaniu firiem spoločníkmi a konateľmi v čase dočasnej ochrany. K žiadosti o dočasnú ochranu by mali podľa veriteľov priložiť zoznam záväzkov, pohľadávok a súpis ďalšieho majetku, aby tak dlžník zanechal jednoznačný záznam o tom, aký majetok mal v čase žiadosti o dočasnú ochranu. Veritelia by tak vďaka tomu jednoduchšie zistili, akého majetku a kedy sa zbavili. 

Banky žiadajú aj zmenu ustanovenia o pozastavení exekúcie. Podľa návrhu by sa totiž prerušili exekúcie začaté po 12. marci, no podľa veriteľov by sa dočasná ochrana mala vzťahovať iba na vymáhanie starých faktúr. Dlhy, ktoré vzniknú počas pandémie, by mali ostať vymáhateľné, inak to ovplyvní aj poskytovanie bankových úverov. 

Viceprezident Asociácie slovenských inkasných spoločností Pavol Jakubov zas upozorňuje, že podľa návrhu môžu o dočasnú ochranu žiadať aj podnikatelia, ktorí žiadne problémy nemajú. „Žiadateľ by mal preukázať, že sa stal platobne neschopným v dôsledku pandémie Covid-19 po 12. marci, či už ide o zníženie tržieb, zavretie prevádzky, alebo druhotnú platobnú neschopnosť,“ hovorí. Aj inkasné spoločnosti žiadajú, aby sa exekučná imunita vzťahovala iba na vymáhanie starých dlhov, ale keď pohľadávkavznikne v čase pandémie, exekúcia by podľa Jakubova nemala byť obmedzená. 


Ako parlament zareagoval na kritiku 
Parlament nakoniec v stredu schválil návrh o dočasnej ochrane podnikateľov vrátane pozmeňujúceho návrhu poslancov Petra Kremského a Milana Vetráka (obaja OĽaNO), ktorý sčasti reaguje na výhrady veriteľov. 

O ochranu preto nebude môcť požiadať ktokoľvek. Zákon sa bude vzťahovať iba na podnikateľov, ktorí k 12. marcu nečelili exekúcií a v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19 im „značne“ poklesli tržby alebo sa zvýšil počet nezaplatených faktúr. 

K žiadosti však nebude treba priložiť zoznam záväzkov, pohľadávok a ďalšieho majetku. To, že podnikateľ tieto podmienky spĺňa, v žiadosti iba čestne vyhlási. 

Na nezrovnalosti môže upozorniť súd ktokoľvek. Predpokladá sa, že najčastejšie to budú robiť veritelia. Ak súdu príde takýto podnet, vyžiada si od podozrivého podnikateľa dôkazy, že naozaj mu klesli tržby alebo narástol počet nezaplatených pohľadávok. Ak sa na základe dôkazov ukáže, že v žiadosti klamal, súd mu ochranu pred konkurzom a exekúciami zruší. 

Poslanci zmiernili aj povinnosť dodávateľov naďalej spolupracovať s odberateľmi, ktorí za dodaný tovar alebo služby neplatia. Dodávky budú môcť stopnúť v prípade, že by ich ďalším poskytovaním bez platenia „ohrozili prevádzkovanie svojho podniku“. 
Neplatenie nájmov a pozastavenie exekúcií Poslanci nečakane schválili odklad exekúcií pre fyzické osoby a dočasne legalizovali neplatenie nájomného. O odklad exekúcie bude treba požiadať konkrétneho exekútora, ktorý dlžníkovi poslal upovedomenie o začatí exekúcie. O odklad môže žiadať iba dlžník, ktorému pre pandémiu klesli príjmy a exekúcia by „pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny mohla mať zvlášť nepriaznivé následky“. Odložiť je možné iba exekúcie, ktoré začali po 12. marcom. Exekútori poskytnú polročný odklad exekúcie, najdlhšie do 1. decembra. Aj v čase odkladu exekútor môže zaistiť majetok, napr. dať blokáciu do evidencie vozidiel, resp. plombu na list vlastníctva k nehnuteľnosti atď. Prenajímatelia zas do 31. decembra nemôžu ukončiť nájom pre omeškanie s platením nájomného, vzťahuje sa to iba na nájom, ktorý bol splatný od 1. apríla do 30. júna. Tento pardon sa vzťahuje aj na správcovské poplatky či energie, keď sú súčasťou nájomného vzťahu a nájomca si ich neplatí priamo. Nájomca musí osvedčiť, že nezvláda platiť nájom v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19. Pardon nie je odpustenie nájomného, neskôr môže prenajímateľ od nájomcu peniaze vymáhať. Tento pardon platí na bytové aj nebytové priestory bez ohľadu na to, či prenajímateľom je individuálna fyzická osoba, podnikateľ alebo veľká správcovská firma v prípade nákupných centier či kancelárskych komplexov. Týmto opatrením chce vláda získať čas na analýzy a rokovania o tom, akú časť nájmov bude preplácať.

Čo s reštrukturalizáciami 
Popri diskusii o dočasnej ochrane prebiehajú na ministerstvách aj rokovania o komplexnej úprave konkurzov a reštrukturalizácii. 

Veritelia a správcovia tlačia napríklad na to, aby sa v prípade reštrukturalizácií zrušila podmienka, že dlžník musí vyplatiť najmenej polovicu svojich dlhov nezabezpečeným veriteľom, teda najmä drobným dodávateľom. Táto podmienka sa zaviedla do zákona po reštrukturalizácii stavebnej spoločnosti Váhostav a fakticky zastavila reštrukturalizácie podnikov. 

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) už vyhlásil, že zrušenie 50-percentného limitu nepodporuje. 

Ministerstvo spravodlivosti sa jednoznačnej odpovedi vyhlo, ale zo stanoviska vyplýva, že nechcú opäť dopustiť, aby drobní dodávatelia odchádzali z reštrukturalizácií bez peňazí alebo iba s jednou či dvoma stotinami faktúr. 

„Budeme všetkými spôsobmi podporovať malých a stredných podnikateľov, ktorí sú nielen najviac postihnutí pandémiou, ale pri neuváženom uvoľnení pravidiel by mohli byť poškodení aj sekundárne, hoci ich podnikanie je životaschopné,“ povedala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Drobová. 

Dodala, že o konkrétnej podobe reštrukturalizácií a konkurzov ešte bude diskusia, no najprv treba stabilizovať firmy, ktoré sú už teraz v dôsledku pandémie v úpadku. „Stabilizácia situácie vytvorí priestor na racionálnu diskusiu o potrebných opatreniach na prekonanie krízy,“ povedala.

ZDROJ: https://index.sme.sk/c/22388609/ludia-mozu-ziadat-o-odklad-exekucii-firmy-o-ochranu-pred-bankrotmi.html