Konferencia VERITELIA I INKASO I POHĽADÁVKY 2022 Asociácie slovenských inkasných spoločností

21.9. 2022

Dňa  19. a 20. mája sa v Jasnej konal nultý ročník výnimočnej konferencie zameranej na postavenie veriteľov a problematiku inkasa pohľadávok. Diskutované boli témy ohľadom práv a povinností veriteľov, správy a vymáhania pohľadávok, trendov na trhu s pohľadávkami a mnohé iné.

Ako uviedol prezident asociácie Martin Musil, „Našim cieľom je vybudovať efektívnu networkingovú platformu určenú pre všetkých veriteľov a iné subjekty pôsobiace v oblasti pohľadávok a inkasa.“

Konferenciu obohatili mnohí vystupujúci, ktorí vo vybraných témach prezentovali svoje poznatky:

  • Martin Musil / Pohľad verejnosti na odpúšťanie dlhov a riešenie nesplácaných pohľadávok.      
  • Pavol Jakubov / Oddlženie fyzických osôb z pohľadu veriteľov, zneužívanie inštitútu oddlženia, rozhodovacia prax súdov.
  • Michal Havrlent / Skúsenosti s náhodným prideľovaním exekútorov. Prezentácia rozsiahlej analýzy úspešnosti jednotlivých exekútorov.     
  • Martin Musil / Prehľad slovenského inkasného trhu.
  • Marek Ličák / Hlavné riziká pre úverové portfóliá bánk.
  • Marek Ličák – Martin Gajdoš – Marek Mikolaj – Martin Musil / Hlavné riziká pre bankový sektor, dopady aktuálnej situácie na bankový sektor a vymáhanie pohľadávok. 

Zhrnutie vybraných tém z dielne ASINS diskutovaných na konferencii

Ľudia v exekúcii

Pravidelný prieskum ASINS ukazuje, že sa výška vymáhaného príslušenstva znížila za posledné štyri roky na približne polovicu. Riešením dlhovej pasce by malo byť podľa Musila správne nastavené oddlženie, čiže osobný bankrot, ktorý by však mal zohľadňovať tak práva dlžníkov, ako aj veriteľov.

„Ak hovoríme o počte ľudí v exekúcii, tak ten podľa posledného vyjadrenia Slovenskej komory exekútorov po posledných legislatívnych zmenách rapídne poklesol viac ako o polovicu, čiže ani argument o množstve exekúcií už nie je pravdivý,“ upozorňuje Musil, pričom vyzdvihol dôležitosť pôsobenia inkasných spoločností na Slovensku.

Mimosúdne vymáhanie

Jedným z mnohých cieľov asociácie je aj zakotvenie takzvaného inkasného zákona, ktorý by jasne reguloval oblasť vymáhania nesplatených pohľadávok. Súčasný stav je totiž podľa Musila taký, že ak štát rieši vymáhanie dlhov, tak potom výlučne súdnym a exekučným vymáhaním. Avšak veľká časť pohľadávok je vymáhaná mimosúdne.

„Mimosúdne vymáhanie je z pohľadu dlžníka, ale aj veriteľa tým najefektívnejším spôsobom, keďže veriteľovi dokáže pohľadávku vymôcť v relatívne krátkom čase. Pre dlžníka je tento spôsob výrazne výhodnejší, keďže so sebou nenesie významné zvýšenie pohľadávky tak, ako to je v súdnom či exekučnom konaní,“ hovorí Musil.

Upozorňuje na problém, že táto oblasť nie je žiadnym spôsobom regulovaná. To znamená, že v danej oblasti pôsobia rôzne subjekty, z ktorých niektoré sa pohybujú v sivej zóne a vytvárajú na dlžníka neprimeraný nátlak.

„Asociácia slovenských inkasných agentúr združuje spoločnosti, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať etické pravidlá nad rámec zákonom určených pravidiel. Určenie jasných pravidiel pre mimosúdne vymáhanie by kultivovalo inkasný biznis a bolo by prínosom pre všetky zúčastnené strany,“ zdôrazňuje prezident asociácie.

Práva veriteľov

Politický tlak na zmenu zákona o exekúciách v poslednom období opäť stúpa. Ako však upozorňuje Asociácia inkasných spoločností, len nedávno vstúpila do platnosti vyhláška o rozsahu zrážok zo mzdy, ktorá má zabezpečiť uspokojenie pohľadávok oprávnených, ale zároveň má zachovať príjem dlžníka v takej výške, ktorá je potrebná na jeho dôstojný život. Podľa Musila by však opatrenia nemali byť plošné a mali by zohľadňovať aj práva veriteľov. Navyše pravda je, že za posledné dva roky došlo k rapídnemu poklesu exekúcií voči občanom. Asociácia zároveň poukázala aj na konferencii v Jasnej na to, že posledné opatrenie, ktoré upravilo od januára 2022 podmienky exekúcií, v praxi prináša hlavne zníženie exekučných zrážok. Podľa odborníkov však tento krok smeruje k posunu exekučnej rovnováhy v prospech dlžníkov.

Názory obyvateľov

Na zaujímavé výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovala pre asociáciu agentúra AKO, poukázal na konferencii aj Pavol Jakubov, viceprezident ASINS. Z prieskumu vyplynulo, že takmer polovica, teda 49 percent opýtaných, nesúhlasí s tým, aby bola exekúcia po piatich rokoch zastavená, ak sa od dlžníka v období 1,5 roka nič nevymohlo. Celkovo 82 percent respondentov vyjadrilo nesúhlas s tým, aby sa dlhov mohol zbaviť ktokoľvek. Malo by ísť len o dlžníkov v mimoriadne ťažkej situácii, ak nemajú príjem.

Zneužívanie systému

V súčasnosti dochádza podľa ASINS aj k zneužívaniu systému. Niektorí občania už pri čerpaní úverov kalkulujú s tým, že ich nebudú splácať, a hľadajú cesty, ako sa zbaviť svojich dlhov. Ako pripomenul Musil, vybrané zákonné inštitúty sú im v tom neraz nápomocné. Komu reálne pomáha osobný bankrot? V prieskume necelá polovica, teda 49 percent opýtaných, súhlasila s tým, aby náklady oddlženia znášala celá spoločnosť, ale len pre vybranú skupinu, ako sú napríklad bezdomovci, slobodné matky či sociálne prípady. Za plošnú exekučnú amnestiu sú podľa prieskumu ľudia s nízkym príjmom, nižším vzdelaním a s osobnou skúsenosťou s nesplácaním vlastného dlhu. Plošná exekučná amnestia pritom dlžníkom vôbec nemusí pomôcť. Ako vyplynulo z prieskumu, až 19 percent ľudí je napriek oddlženiu v podobe osobného bankrotu neustále v kolotoči dlhov, 26 percent pomohlo iba čiastočne a 8,5 percenta napriek oddlženiu nemá príjem.

Exekučný poriadok

Úpravou exekučného poriadku v roku 2017 došlo podľa Musila k zavedeniu systému náhodného prideľovania prípadov jednotlivým exekútorom. Dnes po viac ako štyroch rokoch fungovania nového systému môže len konštatovať, že systém funguje z hľadiska prideľovania prípadov – exekútori dostávajú rovnaké a porovnateľné množstvá prípadov, avšak systém absolútne zlyháva z hľadiska efektívnosti.

„Na základe rozsiahlej analýzy ASINS uskutočnenej na viac ako 130-tisíc exekučných prípadov podaných od roku 2018 je možné konštatovať, že existujú obrovské rozdiely v efektivite exekútorských úradov. V niektorých krajoch je rozdiel v efektivite medzi úradmi až päťnásobný,“ upozornil prezident asociácie.

Situácia sa zhoršuje

Finančná situácia obyvateľstva sa aktuálne zhoršuje a je podľa asociácie pravdepodobné, že sa ešte zhoršovať bude. Na veľkú časť obyvateľov negatívne zapôsobila už koronakríza, čo nakoniec ukazuje aj Barometer finančnej pohody realizovaný spoločnosťou Intrum, ktorá je členom ASINS. Barometer ukazuje, ako sa darí spotrebiteľom na Slovensku v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.

„Slovensko sa, žiaľ, v celkovom hodnotení prepadlo až na predposledné 23. miesto. Aktuálne udalosti budú teda situáciu ešte zhoršovať, a to najmä v nízkopríjmových a ohrozených skupinách obyvateľstva,“ zdôraznil Musil.

Osobný bankrot, ale aj dlhové problémy najviac ohrozujú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Avšak ohrozenými nie sú podľa neho len sociálne slabé skupiny.

Osobné bankroty

Za posledné dva roky počet ľudí, ktorí vstúpili do osobného bankrotu, poklesol. V roku 2020 to bolo 11-tisíc dlžníkov a vlani ich bolo okolo 8 700. Dôvodom tohto poklesu však nebolo zlepšenie finančnej situácie Slovákov, ale najmä legislatívne zmeny, keď sa mierne sprísnili podmienky vstupu do osobného bankrotu a prístup k tomuto nástroju sťažili aj pandemické opatrenia. Asociácia zároveň upozornila aj na ďalší fenomén, a to zneužívanie osobného bankrotu. Aktuálna úprava osobného bankrotu totiž spôsobuje množstvo problémov, a to najmä pre jej relatívne ľahkú zneužiteľnosť. Preto je podľa Musila kľúčové, aby štát nastavil pravidlá tak, aby ho ľudia využívali len ako posledný nástroj v situácii, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti. Občan, ktorý prejde osobným bankrotom, je zbavený takmer všetkých dlhov a môže začať fungovať normálne bez dlhov. Cieľom by však podľa Musila malo byť, aby sa ľudia, ktorí prešli bankrotom, naučili s peniazmi narábať tak, aby sa do problémov nedostali opäť.

Zneužitie inštitútu

Najväčší problém podľa asociácie je to, že osobný bankrot je ľahko dostupný aj pre ľudí s relatívne vysokým príjmom. A práve to vedie k jeho zneužívaniu. To následne spôsobuje zhoršenie postavenia veriteľov, čo najmä v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii môže viesť k výraznejšiemu zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávok a spôsobiť ďalšie inflačné tlaky.

„Zákon umožňuje jednoduché, široko prístupné a nikým reálne nekontrolované zbavovanie sa dlhov, a to okamžite a v úplnosti, hoci sú k dispozícii vhodnejšie a proporčnejšie prostriedky. Aktuálna právna úprava je škodlivá právne, ekonomicky aj spoločensky,“ upozornil Musil.

Tieto a mnohé ďalšie témy boli veľmi výrazné a podnetné pre zúčastnených.

Spätná väzba, ktorá bola prijatá od účastníkov našej konferencie bola výrazne pozitívna.

Tešíme sa na oficiálny prvý ročník konferencie VIP 2023!