finreport.sk: V čase koronakrízy sa na Slovensku bankrotovalo menej ako pred ňou

Magdaléna Švančarková (24.6.2020) Zatvorené prevádzky, obmedzenia predaja, pokles tržieb a príjmov mnohí podnikatelia nezvládli. Kríza tak pre mnohých nie je len obdobím prehodnocovania životných postojov, ale aj koncom v podnikaní.

Vo svete sa bankrotovalo vo veľkom

Prvou veľkou obeťou koronakrízy za stali austrálske aerolinky Virgin Australia po tom, ako austrálska vláda odmietla žiadosť firmy o pôžičku 1,4 miliardy austrálskych dolárov. Spoločnosť preto koncom apríla vstúpila do dobrovoľnej správy, čo sa v Austrálii rovná bankrotu.

Podobne dopadli ďalšie letecké spoločnosti. Napríklad v marci skončila britská Flybe, ktorá prevádzkovala 40 percent domácich letov, 1. apríla oznámila ukončenie všetkých operácií Trans States Airlines (USA) a v apríli skončila tiež Compass Airlines (USA).

Počas pandémie podali návrh na vyhlásenie konkurzu aj energetické spoločnosti, ako napríklad Whiting Petroleum Corporation a ďalšie americké firmy Neiman Marcus, CMX Cinemas či Gold´S Gym. V polovici mája o dočasnú ochranu pred bankrotom požiadala, po 118 rokoch podnikania, aj spoločnosť JCPenney (maloobchodný dom).

Na Slovensku počet bankrotov klesol

Pandémia poriadne zatriasla svetovými ekonomikami a viacerým firmám priniesla krachy aj predaje. Paradoxne však štatistiky na Slovensku uvádzajú menší počet žiadostí o osobné bankroty ako v minulosti.

„V apríli 2020 zbankrotovalo 963 obyvateľov Slovenska,“ uvádza analýza spoločnosti CRIF SK. Minulý rok v apríli ich bolo až 1 350. Medziročný pokles predstavuje viac ako 28 percent.

V máji však zbankrotovalo 1 055 Slovákov, čo je síce o 32 percent menej oproti minulému roku, no o 10 percent viac ako v apríli 2020. Otázne je teda, ako dopadne v štatistikách jún.

Bankrotujú nielen firmy, ale aj rodiny

„Osobné bankroty sa týkajú nielen jednotlivcov, ale aj celých rodín,“ vysvetľuje analytička CRIF SK Jana Marková. V máji osobný bankrot vyhlásilo minimálne 26 manželských párov. A žiadajú oň aj rodičia s deťmi.

„V období mimoriadnej situácie, najmä v mesiacoch marec až máj, evidujeme pokles osobných bankrotov oproti predchádzajúcemu roku,“ konštatuje Daniela Romanová, vedúca kancelárie riaditeľky Centra právnej pomoci (CPP), ktorá zo zákona zastrešuje agendu osobných bankrotov.

Čo to znamená? Máme sa počas pandémie lepšie? „Na znížený počet osobných bankrotov v čase pandémie mohli mať vplyv dve skutočnosti: pre pandémiu koronavírusu obmedzený režim prijímania a vybavovania žiadostí o osobný bankrot a tiež znovuotvorená otázka exekučnej amnestie. Dlžníci tak môžu vyčkávať, čo bude pre nich výhodnejšie,“ hovorí Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.

Dôsledky koronakrízy sa prejavia neskôr

Najčastejšie sa ľudia rozhodnú pre osobný bankrot v prípadoch, keď nie sú schopní splácať nevýhodné pôžičky a rastú im úroky z omeškania. Následne sa dostávajú do platobnej neschopnosti a žiadajú CPP o oddlženie.

Možnosťami oddlženia sú konkurz a splátkový kalendár. Dlžníci sa vo väčšine prípadov rozhodnú pre formu konkurzu. Od januára do konca mája tohto roka prijalo centrum celkovo 3 372 žiadostí. Z toho konkurz využilo 3 332 žiadateľov a splátkový kalendár 40 občanov.

„Pandémia koronavírusu ovplyvňuje všetky oblasti nášho života, inštitút osobného bankrotu nevynímajúc. No vzhľadom na platnú legislatívu predpokladáme, že prípadné straty príjmov občanov a následne ich neschopnosť uhrádzať svoje záväzky sa v štatistikách osobných bankrotov prejavia najskôr koncom budúceho roka alebo až v priebehu roka 2022,“ uvádza hlavná analytička CRIF SK Jana Marková.

Chýbajú nám ochranné mechanizmy

Podľa Martina Musila, prezidenta Asociácie slovenských inkasných spoločností(ASINS), oddlženie má svoj význam. Treba však oddeliť úpadcov, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do dlhovej pasce, od špekulantov a podvodníkov. Právny rámec osobného bankrotu podľa neho totiž neobsahuje žiadne ochranné mechanizmy, ktoré by bránili jeho zneužívaniu. Reaguje tak najmä na minuloročný rekordný nárast bankrotov.

„Vo finále to funguje tak, že dlžník nemusí vyvinúť ani najmenšie úsilie veriteľom zaplatiť a je zbavený dlhov jednoducho a bez námahy,“ objasňuje M. Musil. Pritom v zahraničí preventívny rozmer nechýba. „Dlžník absolvuje nie úplne najpríjemnejší proces zbavenia sa dlhov, a tento ho motivuje k tomu, aby v budúcnosti robil všetko pre to, aby sa tomuto procesu vyhol,“ vysvetľuje ďalej.

Slovenská právna úprava takýto preventívny rozmer absolútne vynecháva. „Férový a funkčný osobný bankrot je práve v krízovom období nevyhnutný, aby pomáhal tým, ktorí to potrebujú, ale zároveň neškodil ekonomike tým, že výrazne poškodzuje veriteľov,“ uzatvára M. Musil.

Minulý rekord bol rekordný

Legislatívne úpravy v roku 2017 umožnili, aby sa osobný bankrot stal dostupnejším riešením. Ich počet postupne prudko narástol, a v roku 2019 dosiahol historický rekord. Podľa údajov CRIF SK vlani o osobný bankrot požiadalo 16 167 občanov.

Tento rok priniesol ďalšie zmeny v legislatíve. Osobný bankrot je možné podať vtedy, ak „je voči dlžníkovi vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie aspoň jeden rok,“ vysvetľuje D. Romanová z CPP. Predtým platilo trojročné skúšobné konanie, počas ktorého sa čakalo na oddlženie. To však už neexistuje.

Pripravme sa na nárast počtu bankrotov

Vláda sa rozhodla počas pandémie ochrániť ľudí pred krachom, a tak prišla s návrhom odkladu nových exekúcií do decembra tohto roka. Týka sa to exekúcií, ktoré sa začali po 12. marci. Dlžníci tak môžu požiadať o odklad pre pandémiu, a to aj bez súhlasu veriteľa.

„Odklad trvá šesť mesiacov od vydania upovedomenia, najdlhšie však do 1. decembra. Exekútor počas tohto obdobia môže vykonávať úkony, aby zabezpečil majetok podliehajúci tomuto konaniu,“ konštatuje Zuzana Drobová, hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR.

Toto opatrenie dlžníkovi získava čas na to, aby preklenul problematické obdobie, ale svoje záväzky bude musieť aj tak uhradiť. „Nástroj ako taký je teda dobrý, je však dôležité, aby ho ľudia či podnikatelia využívali s rozumom a naozaj len v situáciách, keď je to nevyhnutné,“ reaguje Martin Musil z ASINS. Odklad exekúcií však podľa jeho slov nemal na počty osobných bankrotov výrazný vplyv. Nedotkol sa veľkej skupiny dlžníkov. „Ohľadom očakávaného nárastu si myslím, že ho môžeme takmer s určitosťou očakávať,“ dodáva na záver.

Zdroj