etrend.sk: Staré exekúcie sa končia, dlhy však ostanú

Opätovne podať návrh na exekúciu alebo si jednoducho starú pohľadávku odpísať. Pred týmto rozhodnutím budú stáť mnohí veritelia, ktorí evidujú v exekúcii pohľadávky staršie ako 5 rokov. Budú však mať len mesiac na to, aby podali opätovný nový návrh a neprišli o poradie zabezpečenej pohľadávky.

10.09.2019, 05:15 | Zuzana Kullová | © 2019 News and Media Holding

Staré exekúcie, začaté pred 1. aprílom 2017, pri ktorých sa za posledných 18 mesiacov nevymohlo aspoň 15 eur, sa od Nového roka zastavia. Tí poctiví, ktorí doteraz splácali aspoň časť dlžnej sumy, na to môžu doplatiť.

Obec Dolná Lehota v okrese Brezno prišla v exekúcii pred viac ako 20 rokmi takmer o všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok. V súčasnosti stále figuruje v zozname dlžníkov finančnej správy so sumou viac ako 15 680 eur i v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne s viac ako 14 400 eurami, ktoré postupne spláca. Hoci sa nádejala, že nový zákon pomôže zrušiť staré exekúcie, zdá sa, že táto novinka sa jej nedotkne – dlhy totiž poctivo rieši.

Zákon nepomôže poctivým

Ako pre TREND potvrdila starostka Viera Hudíková, zadlžili sa ešte začiatkom 90. rokov za čias bývalého starostu pre vybudovanie kanalizácie a čističky odpadových vôd. Štát dal záruku, že tieto investície prefinancuje. Zobrali si preklenovací úver z banky päť miliónov korún. Vymenili sa viaceré vlády, ale nikto im nedal ani halier. Pribudli aj záväzky voči viacerým veriteľom a celkový dlh tak vzrástol asi na 35 miliónov vtedajších korún.

„Keby išlo len o istinu, tú postupne splatíme, ale úroky nám každý rok neskutočne narastajú, platíme na nich viac ako 40-tisíc eur. Máme nastavené splátkové kalendáre, ale nemôžeme čerpať eurofondy či ďalšie úvery, je to začarovaný kruh,“ prezrádza starostka, ktorá je vo funkcii od roku 2011.

Zastavenie starých exekúcií sa od januára budúceho roka podľa Stanislavy Kolesárovej, súdnej exekútorky a hovorkyne Slovenskej komory exekútorov, dotkne všetkých veriteľov vrátane verejnej správy s výnimkou vymáhania pohľadávok na výživnom, pohľadávok financovaných z eurofondov alebo pri vymáhaní plnenia priznaného určenými orgánmi EÚ.

„Ak je vedená napríklad exekúcia voči obci a tá uzavrela splátkový kalendár, čo aj po malých splátkach, nie je splnená podmienka, že nebolo vymožené ani 15 eur za posledných 18 mesiacov,“ dodáva súdna exekútorka. Len pre úplnosť – to, že majú obce nejaký majetok, neznamená, že je všetok exekvovateľný. Majetok, ktorý nadobudli obce zo štátneho rozpočtu, požíva exekučnú imunitu.

Veľkí veritelia to pocítia najviac

Zákon sa podľa Martina Musila, prezidenta Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), dotkne najmä veľkých veriteľov či už štátnych, ako je napríklad Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne či finančná správa, ale aj súkromných, ako sú banky, telekomunikační operátori či poskytovatelia komunálnych služieb.

„Tí budú postihnutí priamo, nepriamo sa nás to dotkne všetkých. Nebezpečné je, že táto zmena motivuje dlžníkov neplatiť, podsúva sa im falošná nádej, že nečinnosť a neochota spolupracovať im pomôže zbaviť sa dlhov,“ tvrdí M. Musil. Všetci veritelia sa budú môcť rozhodnúť, či podajú návrh na exekúciu opätovne alebo si pohľadávku odpíšu.

Veritelia sa môžu rozhodnúť: podať návrh opätovne alebo dlh odpísať

Zaujímali sme sa, ako sú na tom konkrétne inštitúcie. Celkový objem nedoplatkov voči finančnej správe v súvislosti so zmieňovaným oddlžením predstavuje podľa hovorkyne Ivany Skokanovej sumu 27,87 milióna eur. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni splní dané podmienky postupne do roku 2022 maximálne do 248-tisíc exekučných konaní v celkovej výške do 220 miliónov eur. „Ide približne o 100-tisíc dlžníkov, z toho asi 85 percent fyzických a 15 percent právnických osôb,“ prezradila hovorkyňa Slávka Gáborová.

V zdravotnej poisťovni Dôvera sa to dotkne 250-tisíc exekúcií a podľa jej PR špecialistu Mateja Štepianského bude takto zastavených takmer 70-tisíc exekúcií dlžníkov, ktorí sú aktuálne zamestnaní alebo podnikajú, čo nepovažujú za najšťastnejšie.

Zdravotné poisťovne zaplatia exekútorom za zastavené exekúcie, cez ktoré vymáhali dlžné zdravotné poistné, dokopy približne 26,2 milióna eur, potvrdila pre TREND Katarína Kafková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR. „Ide o peniaze, ktoré sa mohli použiť na zaplatenie stoviek operácií, vyšetrení či na úhrady za lieky,“ spresnila.

Poskladáme sa na to

Jadro dlhov nezanikne, po zastavení exekúcie sa dlžníkom zrušia exekučné a súdne trovy. Minimálne tretinu exekúcií predstavujú dlžníci štátu, ktorí zväčša nezaplatili ani istinu dlhu. „Zastavením exekúcií voči dlžníkom Sociálnej poisťovne, finančnej správy či zdravotných poisťovní sa poctiví občania poskladajú desiatkami miliónov na výpadok príjmov mnohých verejných rozpočtov,“ varuje prezident ASINS s tým, že evidujú tisícky prípadov, keď dlžníci uhradia alebo začnú splácať dlh aj po viac ako 5 rokoch.

Ľudí, voči ktorým je vedená exekúcia, M. Musil rozdeľuje do dvoch skupín. „Prvá, pravdepodobne väčšia skupina, sú tí, ktorí neodhadli svoje finančné možnosti a dostali sa do dlhovej špirály. Tu je namieste pomoc štátu, či už formou osobného bankrotu, alebo inými preventívnymi opatreniami. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí sa naučili žiť s dlhmi a táto situácia im vyhovuje a využívajú ju.“ Čo je podľa neho alarmujúce, že čoraz viac bežných ľudí sa začína zamýšľať nad tým, prečo by mali pohľadávky uhrádzať, keď iní nemusia platiť nič a nič im za to nehrozí.

Sporné krátke lehoty

Na súdoch je podľa odhadov rezortu spravodlivosti viac ako 3,7 milióna exekúcií účinných pred 1. aprílom 2017. Stanislava Kolesárová apeluje, že v skutočnosti je živých exekúcií približne o 500-tisíc menej, pretože súdni exekútori v mnohých veciach, ktoré súdy evidujú ako neukončené, už podali návrhy na zastavenie alebo už sú zastavené, ale rozhodnutie o zastavení ešte nenadobudlo právoplatnosť.

„Za veľký problém považujeme, že veritelia budú mať krátku lehotu 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení starej exekúcie na opätovné podanie návrhu. Najmä veľkí veritelia to nebudú môcť stihnúť,“ spresňuje S. Kolesárová. Ich pohľadávka síce nezanikne, ale súdny exekútor musí zrušiť všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku.

Veritelia budú túto možnosť využívať podľa M. Musila rôzne, najmä pri štátnych organizáciách bude toto rozhodnutie do značnej miery politické. „Ak by sa rozhodli podávať nové návrhy, zákon by stratil hlavný zmysel, a to znížiť počet exekúcií. Súkromní veritelia isté percento nových exekúcií podajú,“ dodáva M. Musil

Kto nestihne termín – na koniec radu

Ako to teda bude fungovať po 1. januári 2020? V starých exekučných konaniach vyhotoví súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré bude obsahovať aj výzvu na úhradu paušálnych trov 35 eur. Potom ho zašle veriteľovi ako oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona. Ten bude mať podľa S. Kolesárovej následne 30 dní na to, aby podal nový návrh na vykonanie exekúcie.

Dlžníkom sa podsúva falošná nádej, že nečinnosť ich zbaví dlhov

„Ak neosvedčí exekútorovi, že taký návrh podali, ten zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu pohľadávky. Aj po uplynutí 30-dňovej lehoty možno podať návrh na vykonanie exekúcie, ale už len do jedného roka po ukončení exekučného konania, potom sa bude pohľadávka považovať za premlčanú,“ spresňuje súdna exekútorka.

To bude v praxi znamenať, že veritelia prídu o poradie svojej zabezpečenej pohľadávky. Pohľadávka sa teda môže vymáhať, ale v rámci poradia pôjde takpovediac „na koniec radu“. Novými exekučnými konaniami v elektronickej forme sa bude zaoberať Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý je už dva roky jediným exekučným súdom na Slovensku.

Až prax skutočne ukáže

Nový zákon sleduje podľa rezortu spravodlivosti dva hlavné ciele – odbremeniť súdy od vedenia starých exekúcií a zastaviť exekúcie, ktoré už nemajú zmysel. Či to bol dobrý krok, ukáže prax. Ako však tvrdí Matej Ambroz, špecialista na vymáhanie pohľadávok spoločnosti Coface, súdy boli v minulosti zaťažené najmä rozhodovaním o zastavení exekúcií pre nemajetnosť dlžníka, ale touto agendou sa zaoberali spravidla s najnižšou prioritou.

„Bežne sa stávalo, že na rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť dlžníka sa čakalo tri a viac rokov, hoci ide o veľmi jednoduchý úkon.“ Problémom bola podľa neho skôr neefektívna organizácia práce na niektorých súdoch a nedostatočná legislatíva.

Diskutabilný je podľa M. Ambroza aj druhý dôvod, a to motivovať dlžníkov zbaviť sa exekučnej záťaže, keďže väčšinou ide z radov fyzických osôb o chronických dlžníkov, ktorí čelia rôznym exekúciám a je pravdepodobné, že sa do nich dostanú znova. Z určitého pohľadu však považuje za správne zastavenie exekúcií voči právnickým osobám. „Zákon aspoň umožní vyčistiť si agendu od fakticky nikam nevedúcich exekučných konaní,“ myslí si M. Ambroz.

Závisí to od uhla pohľadu

Marek Palaj, riaditeľ odboru risk management firiem Poštovej banky, konštatuje, že nový zákon je rovnako ako zákon o konkurzoch dobre myslený, ale, bohužiaľ, zle napísaný. „Výhody sú viac pre dlžníka ako pre veriteľa,“ poznamenáva. V rámci retailu u nich staré exekúcie neevidujú, respektíve iba v minimálnej miere, preto ich zákon výrazne neovplyvní. Zmeny sa však môžu podľa M. Palaja dotknúť biznis sféry.

„Ak jeden podnikateľ poctivo platí všetky svoje záväzky a jeho konkurent si záväzky neplatí, neplatič získava jasnú konkurenčnú výhodu oproti tomu poctivému. Štát opäť vyslal signál, že sa oplatí správať sa nezodpovedne a nesplácať svoje záväzky.“

Prínos zákona treba podľa advokáta Milana Ficeka posudzovať z rôznych pohľadov. „Z pohľadu veriteľa to nemusí byť výhodné. Ten si už dal námahu s tým, že podal žalobu, dosiahol vydanie exekučného titulu, podal návrh na exekúciu, a teda zaplatil súdny poplatok za súdne i exekučné konanie, prípadne trovy advokáta, a očakával ich vymoženie. Pre neho to znamená len ďalšiu administratívnu záťaž. Z pohľadu dlžníka je to, samozrejme, výhodné.“

Ak totiž veriteľ nepodá do roka opätovný návrh a urobil by to až po lehote, stačí, ak dlžník namietne premlčanie, a exekúcia sa nezačne. Malým podnikateľom, ktorí sa snažia plniť svoje dlhy, to môže pomôcť „odraziť sa“ od dna, no ak splácať nechcú, môžu sa tomu účelovo vyhnúť.


Von z bludného kruhu

Tisícky starých exekučných konaní doteraz často vyriešil aj tzv. osobný bankrot, ktorý je od roku 2017 oveľa prístupnejší väčšiemu množstvu bežných ľudí. Podľa štatistík od roku 2006 do konca marca 2019 zbankrotovalo 25 550 dlžníkov. Rekord doteraz najväčšieho počtu osobných bankrotov v jednom mesiaci bol podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zaznamenaný v júli tohto roka, keď zbankrotovalo 1 589 ľudí.

Podľa údajov asociácie bánk SR dokonca až jedna tretina vyhlásených osobných bankrotov je podvodná, pretože dlžníci majú príjem a sú schopní splácať svoje dlhy. Darina Huttová, generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a poradcov podotýka, že u mnohých ľudí je často ich slabinou finančná gramotnosť.

„Dôležité je, aby ich životné náklady boli zásadne nižšie ako príjmy, teda aby vedeli prekonávať nepriaznivé časy dostatočnou finančnou rezervou – aj keby si mali sporiť po eure,“ spresňuje D. Huttová.


Exekútor v teréne vám môže siahnuť na majetok

Ak máte dlh na daniach, ktorý nesplácate a nekomunikujete s finančnou správou, v krajnom prípade musíte počítať s daňovou exekúciou.

Daňoví exekútori pracujú aj priamo v teréne formou neohlásených návštev. Len počas poslednej takejto celoslovenskej akcie v júli exekvovali takmer 52-tisíc eur, pričom navštívili 102 daňových dlžníkov. Z toho bolo 32 fyzických osôb a 70 právnických. Ako potvrdila hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová, išlo o sumu odobratú na mieste priamo z registračných pokladníc, ako aj o následné bezprostredné úhrady v ďalších dňoch od dlžníkov. Najviac nedoplatkov v sume 10 150 eur exekvoval Daňový úrad Žilina, pričom najvyššiu sumu u jedného dlžníka exekvoval Daňový úrad Bratislava, a to 4 447 eur.

„Daňoví exekútori, ktorí pracujú v teréne, sa preukazujú preukazom príslušníka finančnej správy. Počas akcie vykonali exekúcie v rôznych prevádzkach či už v bežných obchodoch s potravinami, pohostinstvách, kaviarňach, ale aj v špecializovaných predajniach, ako napríklad očná optika, lekáreň či stavebniny,“ spresňuje I. Skokanová.

Daňoví exekútori môžu prevádzky navštíviť aj opakovane, pričom môžu zaisťovať aj financie v registračnej pokladnici, prípadne ďalšie veci, napríklad stravné lístky, cenné papiere a podobne. Podľa Miroslava Gandžalu, konateľa účtovnej spoločnosti Agrico, dôvodom, prečo dlžníci nechávajú situáciu dôjsť až tak ďaleko, môže byť, že sa snažia udržať funkčnosť svojho podnikania a financie na vlastné „prežitie“, riešia v prvom rade dodávateľov energií, financujú nákup materiálu či mzdy zamestnancom. Ľahostajnosť či podcenenie takejto situácie sa dlžníkom rozhodne nevyplatí.

Zdroj: Shutterstock

„Keďže daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké, k daňovým exekúciám dochádza pomerne často. Vždy je dôležité aktívne komunikovať s daňovým úradom a snažiť sa nájsť vhodné riešenie. Podnikateľ môže písomne požiadať o odklad platenia dane alebo zaplatenie dane, alebo prípadného daňového nedoplatku v splátkach,“ spresňuje M. Gandžala. Takýto postup odporúča aj Radislav Bibel, tax manager spoločnosti Accace. „Ak požiadate o splátkový kalendár i o odklad platenia dane, daňový úrad vám môže vyhovieť, ale nedoplatok treba uhradiť do 24 mesiacov od jeho splatnosti.

Ak prevyšuje sumu 3 000 eur, musíte poskytnúť dostatočné zabezpečenie, napríklad založenie nehnuteľnosti alebo auta či ručenie ručiteľom,“ konštatuje R. Bibel. Výhodou schváleného splátkového kalendára alebo odkladu platenia dane je, že počas toho obdobia sa platí nižší úrok z omeškania, a to 10 percent ročne. Ak vám hrozí exekúcia, bude záležať na tom, či máte dlhy ako fyzická alebo právnická osoba. Podľa advokáta Róberta Bánosa živnostník ručí v rámci podnikania za svoje záväzky v plnej výške, teda celým majetkom.

„Exekútor môže pri exekúcii siahnuť pri vymáhaní pohľadávky aj na majetok dlžníka, ktorý sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vymáhaniu dlhov sa nevyhnete ani zrušením živnosti,“ spresňuje advokát. Pri eseročkách treba rozlišovať, či ide o záväzok firmy alebo o záväzok spoločníka. Podľa Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky firmy do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Originál link:

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-35/stare-exekucie-sa-koncia-dlhy-vsak-ostanu.html