e.dennikn.sk: Pre podvody v bankrotoch treba zatiahnuť záchrannú brzdu, hovorí Gábor Gál

ZDROJ

Pred tromi rokmi štát výrazne zjednodušil možnosti, ako sa môže človek zbaviť svojich dlhov. Možnosť osobného bankrotu okamžite využilo vyše 30-tisíc ľudí, medzi ktorými však bolo aj mnoho špekulantov.

Štát preto znova zasiahol a podmienky pre osobné bankroty sa mierne upravia. Minister spravodlivosti Gábor Gál hovorí, že treba zatiahnuť záchrannú brzdu, aby osobný bankrot neskončil ako nástroj pre nepoctivých dlžníkov. Parlament preto prijal zmeny.

Čo sa mení:

  • Požiadať o vyhlásenie bankrotu bude môcť len človek, ktorý je v exekúcii už aspoň rok.
  • Po novom sa verejnosť aj veritelia dozvedia aj o podvodných bankrotoch, pretože zverejňovať sa bude aj súdne zrušenie oddlženia, ktoré je zatiaľ neviditeľné.
  • Správcovia konkurznej podstaty dostanú právo prešetriť majetok dlžníka tak, aby to malo vplyv na posúdenie poctivého zámeru pri žiadosti o vyhlásenie osobného bankrotu.

Prečo bolo treba bankroty meniť

Pravidlá okolo osobných bankrotov sa na Slovensku výrazne uvoľnili na jar roku 2017. Veritelia upozorňovali, že sú príliš benevolentné. Ľudia odvtedy môžu skrachovať ľahko a rýchlo aj vtedy, keď k tomu nie sú nevyhnutne dotlačení životnou situáciou.

Voľné nastavenie bankrotov bolo zámerné. Ministerstvo spravodlivosti malo úlohu bankroty „spriechodniť“ a uľahčiť prácu súdom, ktoré boli (a stále sú) zavalené exekúciami. Chcelo, aby mohlo skrachovať veľa ľudí, ktorí by sa zo svojich dlhov aj tak nemali ako vyhrabať.

Veritelia dostali na obranu v zákone možnosť počas šiestich rokov namietať rozhodnutie súdu o oddlžení. Musia ale dokázať, že klient nemal čestný úmysel.

Problém je, že nikto neskúma pomery dlžníka, jeho majetok, záväzky, či vôbec je platobne neschopný. Veritelia nemajú právo pýtať sa na to ani spätne v registroch. A tak sa im ťažko dokazuje.

Čo je v súčasnosti podmienkou k osobnému bankrotu:

  • Musí to byť fyzická osoba (podnikateľ aj nepodnikateľ).
  • Človek musí byť platobne neschopný.
  • Musí mať na krku aspoň jednu exekúciu.
  • Musí mať poctivý zámer.

Veritelia už dlho upozorňujú, že v osobných bankrotoch sa objavuje veľa špekulantov, ktorí sa zbavujú svojich dlhov len preto, že im to systém umožňuje – nie preto, že by boli v bezvýchodiskovej situácii.

Banky i inkasné firmy, ktoré poznajú platobnú morálku svojich klientov, tvrdia, že aspoň tretina ľudí, ktorí zbankrotovali, dovtedy vedela svoje podlžnosti aspoň čiastočne splácať.

Navyše, mnohí idú do bankrotu so zjavným zámerom podviesť veriteľov – berú nové dlhy ešte aj vtedy, keď vedia, že smerujú do osobného bankrotu.

Oklamú tak všetkých, ktorí im požičajú. Nemusia to byť len banky, ktoré vedia riadne ohodnotiť bonitu svojich klientov. Naholo môžu vyjsť aj bežní ľudia, ktorí požičajú priateľom, známym.

Príkladom je pán, ktorý sa stal v dobrej viere spoludlžníkom svojej kolegyne. Netušil, že tá o chvíľu zmení prácu, prestane s ním komunikovať, oddlží sa. A jemu zostane na krku je úver v hodnote 35-tisíc eur.

Po zmene volali veritelia dlho, tá prichádza v minimálnej forme

Finančníci hovoria, že medzi ľuďmi sa rozšírilo presvedčenie, že kto platí svoje dlhy, okráda svoju rodinu. Lebo ak skrachoval sused, mali by i oni. A to v čase, keď sa slovenskej ekonomike darí.

Hovoria, že mať takýto zákon o osobných bankrotoch je do budúcna veľký morálny hazard, ktorého riziká pocítia nielen súkromní veritelia, ale aj bankoví klienti či všetci ľudia, pretože dlžníci sa zbavujú aj podlžností voči štátu.

Ministerstvo spravodlivosti najprv nechcelo vidieť, že podvody v osobných bankrotoch existujú. Rozhodnutí o zrušení oddlženia už síce bolo vydaných viacero, no nestihli sa zatiaľ stať masovými, aby boli dôkazom systematického zneužívania osobného bankrotu.

Ministerstvo spravodlivosti sa zmenám vyhýbalo tvrdiac, že treba počkať niekoľko rokov, kým sa ukáže efekt nových bankrotov. Určité pochopenie prejavilo až tohto roku v lete. Jedinou zmenou, ktorú si podľa riaditeľa sekcie civilného práva na ministerstve Martina Maliara vedelo predstaviť, bolo to, čo nakoniec predložila v parlamente Iren Sárközy z poslaneckého klubu Most-Híd v rámci novely Obchodného zákonníka.

Čo v bankrotoch zmenil parlament:

  • Na to, aby mohol človek skrachovať, nepostačí od januára hocijaká exekúcia, ale len taká, ktorá trvá aspoň jeden rok.
  • Verejnosť aj veritelia sa dozvedia aj o zrušení oddlženia, a to z Obchodného vestníka.
  • Správcovia konkurznej podstaty dostanú právo pre šetrenie pomerov dlžníka, ktoré im chýbajú.

Má to byť záchranná brzda

Aj keď má zmena prispieť k tomu, aby bolo podvodov menej, s rozpakmi ju vnímajú nielen veritelia, ktorí by radi komplexnejšiu zmenu.

Pavol Jakubov z Asociácie inkasných spoločností hovorí, že najviac by prospelo, keby konečne niekto musel skúmať majetkové pomery dlžníkov. Aby zistil, či naozaj je platobne neschopný, či nemá alebo nemal majetok, ktorý pred veriteľmi mohol ukryť.

Znechutenie nad takýmito čiastkovými zmenami prejavila pri predstavení novely aj bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Ako ale G. Gál povedal, podvodných konaní a špekulantov je toľko, že sa štandardnou legislatívnou cestou nedá ísť. Keby pripravili návrh a išli cez medzirezortné pripomienkovanie, podvodov by bolo dovtedy viac.

„Je to záchranná brzda, ktorú musí minister takto zatiahnuť, aby sa dobrý inštitút nestal nástrojom nepoctivých ľudí a aby sa podvodne nezbavovali svojich dlhov,“ povedal.

Na väčšie zmeny v bankrotoch si však bude treba počkať. Podľa M. Maliara z ministerstva spravodlivosti sa bude musieť do polovice roku 2021 implementovať nová smernica, pre ktorú budú insolvenčné zákony otvorené. Tam bude priestor na zmeny, tie sa budú očakávať až od nasledujúcej vlády.

Aspoň rok stará exekúcia pár špekulantov odstrihne 

Stanovenie ročného limitu na trvanie exekúcie podľa M. Maliara vylúči aspoň schému, pri ktorej si dvaja známi požičajú (s notárskou zápisnicou) peniaze. Dlžník neplatí a ten, čo mu požičal, si získa exekučný titul. Vďaka nemu vie človek zbankrotovať a vyhnúť sa všetkým dlhom za relatívne krátky čas.

Podľa P. Jakubova aj táto zmena aspoň trochu pomôže. Vylúči nielen rýchle bankroty, pri ktorých si dvaja ľudia cez notársku zápisnicu požičajú peniaze a získajú exekučný titul, ale predíde aj inému špekulatívnemu správaniu.

Podľa neho ľudia často zámerne nezaplatia aj malé sumy – napríklad za dodávky vody alebo nejaké dane. Aj pre niekoľko desiatok alebo sto eur, ktoré by splatiť vedeli, sa na ich majetok začne exekúcia. A oni sa rozhodnú pre konkurz, v ktorom sa zbavia aj dlhov, ktoré dovtedy splácali.

Viac informovanosti 

Po novom by sa od januára malo verejne vedieť aj o ľuďoch, pri ktorých súd uznal, že skrachovali neoprávnene. A to z Obchodného vestníka.

Teraz sa totiž tí, čo skrachujú, objavia v registri úpadcov a veritelia sa o rozhodnutí súdu o oddlžení dozvedia aj z Obchodného vestníka. No nič sa nedeje v opačnom prípade. Vtedy, keď súd rozhodne o zrušení oddlženia.

Súdy už v niekoľkých prípadoch rozhodli o zrušení oddlženia pre nečestný úmysel a vrátil tak dlžníkovi jeho dlhy späť. No nikto sa o tom nedozvedel. Nikde sa totiž takéto rozhodnutie nezverejňovalo. Ani všetci veritelia sa nemali ako dozvedieť, že ich pohľadávka opäť „žije“.

Nakoniec, viac kompetencií by mali dostať konkurzní správcovia pri šetrení na účely zistenia nepoctivého zámeru dlžníka a prípadnej odporovateľnosti jeho právnych úkonov. Tieto opatrenia podľa I. Sárközy odstránia dôkaznú núdzu veriteľov v prípadných súdnych konaniach o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

Pár faktov na záver:

  • Od uvoľnenia legislatívy skrachovalo skoro 35-tisíc ľudí.
  • Takmer všetky osobné konkurzy, viac ako deväť z desiatich, sa končia oficiálne pre nemajetnosť dlžníka, veritelia teda nedostali zaplatené nič.
  • Nikto netuší, aké príbehy sú za tým, pre koľkých ľudí to bolo skutočne nevyhnutné, koľkí iba zneužili systém. Nik nesleduje, ako sa životy oddlžených zmenili, či sa správajú zodpovednejšie, alebo kumulujú ďalšie dlhy.
  • Bankári a inkasné firmy tvrdia, že aspoň tretina oddlžených vedela predtým splácať.
  • Neexistuje sumár toho, koľko dlhov museli rôzni veritelia odpustiť. Inkasné firmy ešte pred letom odhadli, že môže ísť bezmála o 200 miliónov eur. Bankári prišli prinajmenšom o 75 miliónov eur. Sociálna poisťovňa takýto prepočet nemá, finančná správa hovorila v lete o 28 miliónoch eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa o desiatke miliónov eur.
  • Ak súd uzná, že človek skrachoval s nečestným úmyslom alebo nebol platobne neschopný, môže oddlženie zrušiť. Dlhy sa vrátia späť. Niekoľko takýchto prípadov už je.
  • Usvedčený podvodník musí počítať aj s trestnoprávnou dohrou, hrozí mu pokuta aj trest odňatia slobody.