Denník N: Podvody v osobných bankrotoch sú už rutina, štát to ešte ani nezačal riešiť

Pribrzdiť špekulantov, ktorí sa zbavujú dlhov len preto, že slovenské pravidlá osobných bankrotov sú voľné, môže štát jednoducho. Ešte s tým však ani nezačal.

Autor: Martina Kláseková

Banky a iní veritelia uveriteľne vysvetľujú, že na Slovensku sa pri osobných bankrotoch vo veľkom podvádza. Bankrotujú aj ľudia, ktorí nie sú platobne neschopní a iba sa im splácať podlžnosti nechce.

Ministerstvu spravodlivosti preto združenia veriteľov dali konkrétne návrhy, ako na to môže štát reagovať. Všetky sa týkajú zmien v postupoch Centra právnej pomoci, ktoré je jedinou vstupnou bránou pre ľudí, ktorí chcú zbankrotovať.

Na to, aby toto centrum vedelo vytriediť aspoň najhrubšiu vrstvu špekulantov, by stačil jednoduchý príkaz od nadriadeného ministerstva hneď automaticky zverejňovať všetkých žiadateľov o oddlženie. Profesionálni veritelia (banky, poisťovne, inkasné spoločnosti) by tak aspoň vedeli, ktorí ich bonitní klienti plánujú únik pred dlhmi a mohli pred nimi súd varovať.

[ TIP: Aktivujte si večerný newsletter s najlepšími článkami Denníka N, ktoré ste ešte nečítali. Pre aktiváciu stačí raz kliknúť. ]

Ministerstvo tvrdí, že tieto a ďalšie návrhy „zváži“ pri plánovaných úpravách zákona o poskytovaní pomoci osobám v materiálnej núdzi a zákona o advokácii či o živnostenskom podnikaní.

Samotný zákon, ktorý rieši osobné bankroty, v tomto volebnom období už meniť nechce.

Čo chce Asociácia inkasných spoločností 

  • Zaviesť verejný register žiadostí o oddlženie.
  • Aby Centrum právnej pomoci zisťovalo aj príjem dlžníka – mal by povinne predložiť príjem za posledný polrok a Centrum by si ho mohlo overiť v Sociálnej poisťovni – tak ako to robia banky a nebankovky. Zamedzilo by sa tak zneužívaniu oddlženia ľuďom s dostatočným príjmom.
  • Aby Centrum právnej pomoci zisťovalo aj výšku uhradených dlhov a záväzkov za posledný rok – rozpis splátok, aby bolo jasné, koľko komu platili. Videli by tak jednoducho ľudí, ktorí vedia aspoň niečo splácať.
  • Doplniť do povinného tlačiva Zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil posledné tri roky, aj poučenie o tom, že uvádzať nepravdivé alebo zamlčané údaje je trestné a aký trest hrozí.
  • Aby sa dlžníkovi navrhol splátkový kalendár. Ak má alebo mal príjem vyšší ako minimálna mzda, Centrum by oslovilo veriteľov s návrhom splátkového kalendára na osem rokov. Pri výpočte splátky by sa počítalo s rezervou v príjme, podobne ako to NBS žiada pri nových úveroch od bánk. Ak by dlžník s návrhom nesúhlasil, nemohol by byť oddlžený, lebo by nesplnil základnú podmienku – platobnú neschopnosť. Ak súhlasí, Centrum by odporučilo súdu oddlženie so splátkovým kalendárom.
  • Aby si Centrum právnej pomoci vyžiadalo výpis z katastra za posledné tri roky.

Aj keď ministerstvo spravodlivosti na rozdiel od predchádzajúcich pokusov veriteľov upraviť pravidlá bankrotu prejavilo na jar ochotu návrhom sa venovať, schodné môžu byť zjavne len niektoré.

Podľa bývalej šéfky CPP Evy Kovačechovej by v praxi mohol ľahko fungovať verejný register žiadostí. „Ak tomu nebráni ochrana osobných údajov, technicky je to zo strany centra zvládnuteľné a nebolo by to ani zaťažujúce,“ hovorí. Veritelia by tak mohli aspoň predísť nabaľovaniu dlhov krátko pred oddlžením.

Väčší problém by bol podľa nej s preverovaním príjmu. „Centrum nemá ľudské kapacity, aby sa tomu venovalo,“ hovorí. K reálnemu príjmu by sa aj tak nedostali, lebo títo ľudia pracujú načierno alebo vôbec. Pripúšťa, že napojenie Centra na Sociálnu poisťovňu či výpisy z daňových priznaní by mohli byť užitočné.

Dôsledkom akéhokoľvek ďalšieho preverovania by však podľa Kovačechovej bolo predlžovanie konaní. „Ak je tretina bankrotov špekulatívna, stále sú tu dve tretiny ľudí, ktorí potrebujú pomoc a sú v situácii, že možno rátajú dni,“ hovorí. Pre nich je dôležité, aby vedel byť bankrot rýchly.

Zákon meniť nechcú, je skoro

Právnička Kovačechová, ktorá kandidovala za členku Ústavného súdu, tvrdí, že inštitút osobného bankrotu je taký významný, že si zaslúži pozornosť. „Rieši veľa ľudí, ide tu o veľa peňazí, zaslúži si seriózny pohľad, pretože na ňom je čo zlepšiť,” hovorí.

V minulosti sa bankroty zákonom vyriešili tak, aby boli rýchle, no ak podľa nej trh hľadá riešenia, mala by vzniknúť pracovná skupina, ktorá by sa ich námietkami vážne zaoberala.

Keď pred pár mesiacmi ministerstvo spravodlivosti bilancovalo prvé dva roky fungovania bankrotov v podmienkach, ktoré umožnili veľkému počtu ľudí zbaviť sa dlhov, problém so špekulantmi nevidelo.

Podľa generálneho riaditeľa sekcie civilného práva ministerstva spravodlivosti Martina Maliara, ktorý bol jeden z autorov bankrotovej legislatívy, sa pre veriteľov len zhmotnilo to, čo nechcú vidieť. Že ich dlžníci nemajú peniaze na to, aby splácali.

Dva roky fungovania sa Maliarovi videli príliš krátke na to, aby sa hodnotili dôsledky zákona a aby sa prehodnocoval.

Nikto nerieši ďalší osud zbankrotovaných 

Ministerstvo spravodlivosti sa zatiaľ skôr teší číslam o tom, koľkým ľuďom už štát umožnil reštart. Neskúma však, aký vplyv na ich život vymanenie sa z dlhov malo.

Štát nevie, ako skončili ľudia, ktorí skutočne žili na okraji spoločnosti, nevedeli sa zamestnať alebo nemali domov. A ktorí práve takú pomoc, ako núka osobný bankrot, potrebovali. Neexistujú programy, ktoré by pracovali špeciálne s takýmito ľuďmi a pomohli im začať odznova.

Zároveň nevedno, či sa ľudia znova nezačali zadlžovať a či nie sú adepti na to, aby o desať rokov, keď im legislatíva umožní opakovaný bankrot, neskončili v rovnakej situácii.

Takže štát nevie ani len odhadnúť, ako si žijú tí, ktorí bankrotovali s nečestným úmyslom, mali príjem alebo aj majetky, no nechali sa oddlžiť. Neznáma zostáva aj celková suma odpustených dlhov.

Známe je len to, že po dva a štvrť roku zbankrotovalo súdnym rozhodnutím takmer tridsaťtisíc ľudí, čo je takmer percento dospelej populácie.