Od začiatku tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených vyše 4000 osobných bankrotov a ročne sa takto zbaví dlhov zhruba 9000 ľudí. V posledných rokoch sa pritom minimálne 90 % takýchto prípadov skončilo s nulovým výťažkom pre veriteľov, teda dlžník nevyplatil veriteľom nič. Vyplýva to zo zistení Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS). A hoci by oddlženie malo slúžiť predovšetkým zadlženým osobám bez majetku alebo vo veľmi ťažkej životnej situácii, tento inštitút neraz využívajú ľudia v produktívnom veku s pravidelným, ba aj s nadštandardným príjmom. ASINS spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora preto upozorňuje na potrebu sprísnenia podmienok pre oddlženie tak, aby dlžníci prioritne využívali splátkový kalendár a aby súhlas s oddlžením s nulovou úhradou udeľovali buď súdy, Centrum právnej pomoci alebo konkurzní správcovia.

Tlačová správa, Bratislava 18. júla 2024

Oddlženie s nulovou úhradou by nemalo byť priznané každému žiadateľovi

Od roku 2017, kedy sa na Slovensku zjednodušili podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu, využilo tento inštitút zhruba 78-tisíc osôb. Ročne pritom ide v priemere o zhruba 9000 ľudí. U viac ako 90 % z nich sa oddlženie skončilo s nulovým výťažkom pre veriteľov. Štatistika je o to alarmujúcejšia, že tento spôsob zbavenia sa dlhov najčastejšie využívajú ľudia vo veku tesne po 40. roku života a neraz ide o osoby s pravidelným, dokonca aj s nadštandardným príjmom. Inkasné spoločnosti, banky aj konkurzní správcovia sa tak stretávajú aj so zneužívaním oddlženia majetnými osobami, pričom tento inštitút by mal primárne patriť predovšetkým ľuďom v reálnej hmotnej núdzi či ťažkej životnej situácii. Asociácia slovenských inkasných spoločností spolu s odborníkmi z bankového a finančného sektora preto upozorňuje na potrebu sprísnenia podmienok pre oddlženie:

„Keď niekto požiada o osobný bankrot, malo by prebehnúť niečo podobné ako bonifikácia klienta. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, aký život žije, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň sám nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlží, teda či s nulovou úhradou voči veriteľom alebo formou splátkového kalendára. O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol. Možnosť oddlženia s nulovou úhradou by malo byť priznané len ľuďom, ktorým to naozaj patrí,“ hovorí prezident ASINS Martin Musil.

Kedy nejde o poctivý zámer

Zákon hovorí, že dlžník, ktorý sa chce oddlžiť, musí mať poctivý zámer. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, sa naopak môže domáhať zrušenia oddlženia na súde. Takýto návrh je možné podať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ktorý, žiaľ, využíva len mizivé percento klientov.

„Zákon vymedzuje, kedy nemá dlžník poctivý zámer. Je to napríklad v prípade, ak úmyselne neuvedie časť svojho majetku v zozname veriteľov, úmyselne neuviedol veriteľa – fyzickú osobu, zatajil dôležitú informáciu, úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, bez vážneho dôvodu riadne a včas nesplní splátkový kalendár, neplatí výživné alebo chce poškodiť veriteľa a podobne. Ak sa nepoctivý zámer preukáže a súd právoplatne rozhodne o zrušení oddlženia, dlžníkove dlhy sa stanú opäť splatné,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.

Členovia ASINS posudzujú jednotlivé prípady a identifikujú potenciálnych „zneužívateľov“ oddlženia.

Oddlžení občania môžu mať problém získať úver

Zástupcovia bánk na konferencii VIP 2024 poukázali na zneužívanie oddlženia niektorými dlžníkmi a na prísnejšie posudzovanie žiadosti o úver, ak je žiadateľom klient, ktorý absolvoval oddlženie. Niektoré banky nemajú záujem poskytovať úvery týmto osobám, keďže banka považuje takého žiadateľa za rizikového. Môžu teda nastať prípady, že oddlžený občan sa zbavil dlhov vo výške 6-tisíc eur, ale má sťaženú situáciu pri získaní hypotéky v budúcnosti. Preto by dlžníci mali pred oddlžením zvážiť všetky dôsledky tohto kroku.

Dlžníci limitujú nielen svoje vlastné možnosti, ale ovplyvňujú aj úverovú politiku bánk

Platobná disciplína obyvateľstva má okrem iného vplyv aj na fungovanie finančného sektora. Ak totiž dlžníci nesplácajú svoje záväzky, napríklad voči banke, alebo s platbami výrazne meškajú, podpisuje sa to na objeme zlyhaných úverov. To môže následne ovplyvniť jednak schopnosť banky poskytovať nové úvery, ale takisto sa to môže premietnuť aj do vyšších úrokových sadzieb, a to následne pocítia všetci ostatní klienti.