Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) má vážne výhrady k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. (Nariadenie) o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.

Tlačová správa, Bratislava 20. október 2021

„Zrážky zo mzdy a dôchodku považujeme za účinný nástroj, ktorý má opodstatnenie pri výkone práva. Zámer chrániť dlžníka je pochopiteľný a zmysluplný u občanov, ktorí skutočne stoja na okraji spoločnosti. V čase ekonomickej krízy je však nevyhnutné zvážiť opatrenia, ktoré vybalansujú práva veriteľov a dlžníkov tak, aby finančný sektor bol schopný pružnejšie a flexibilnejšie zvládať krízové časy. Navrhovaná zmena ešte viac narúša základné zákonné princípy rovnosti strán a práva na spravodlivý proces. Toto opätovne obmedzuje základné práva veriteľov, čím sa zhoršuje ich právne postavenie,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident ASINS.

Zámerom Vlády Slovenskej republiky je motivovať povinných (dlžníkov) zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky. Snahou je teda obmedziť nelegálnu prácu povinných a súčasne znížiť finančnú záťaž rodín (vyživujúcich deti) a dôchodcov. Pre opodstatnenosť návrhu však chýbajú relevantné a aktuálne štatistiky. Naopak, skúsenosti z Českej republiky[1] a z Francúzska[2] skôr poukazujú na opačný efekt. Vymožiteľnosť pohľadávok na Slovensku je značne komplikovaná a uvedená právna úprava vymožiteľnosť pohľadávok ešte viac zníži, v niektorých prípadoch dokonca úplne znemožní.

Prax v oblasti správy pohľadávok na Slovensku ukazuje, že táto právna úprava značným spôsobom zvýši počet nesplácaných pohľadávok a zároveň spôsobí nárast počtu exekúcií, ktoré budú zastavené v zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.

V neposlednej rade opätovne dochádza k výraznému zhoršeniu postavenia najmä súkromných veriteľov a to v čase, kedy sa očakáva nárast nesplácaných pohľadávok. Záväzkovo právny vzťah veriteľ-dlžník alebo oprávnený-povinný sa stane vzťahom, v ktorom je jedna strana nedôvodne zvýhodnená oproti druhej strane. Toto narúša spravodlivý princíp rovnosti strán a práva na spravodlivý proces. Navyše štát uprednostňuje verejných veriteľov na úkor súkromných. Podľa najnovšieho vyjadrenia ministerky Kolíkovej, výška zrážky u verejných veriteľov sa nezmení, kým u súkromných veriteľov sa zníži, čo ich ešte viac znevýhodní.

• Jednou zo základných navrhovaných legislatívnych zmien je zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť dlžníkovi (povinnému) z jeho mesačnej mzdy v exekučnom konaní a to zo 100% zo sumy životného minima na 140% zo sumy životného minima a najmä  extrémne (3-násobné) zvýšenie sumy, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia.

V praxi to bude znamenať, že sa predĺži doba, počas ktorej bude dlžník plniť svoj záväzok. Na strane veriteľa sa to negatívne prejaví na oddialení vymoženia pohľadávok. Na strane dlžníkov dôjde k predĺženiu doby splnenia svojich záväzkov, čím sa výrazne navýšia zmluvné a sankčné úroky z vymáhaného nároku. Toto súčasne môže spôsobiť, že dlžník prestane úplne splácať svoje záväzky.

• Zásadným problémom je retroaktivita predmetného návrhu, tzn. že účinnosť navrhovanej zmeny sa vzťahuje aj na konania začaté pred jej účinnosťou.

Táto požiadavka je neakceptovateľná a absolútne narúša základnú zásadu princípu zákazu retroaktivity, ktorá sa uplatňuje vo všetkých právnych odvetviach nášho právneho poriadku.

„Zlá vymožiteľnosť pohľadávok má vždy za následok zvýšenie rizika pre finančné inštitúcie, firmy, ale aj pre bežných ľudí. Zvýšené riziko sa pretaví do zvýšených úrokov a zhoršených podmienok pre získanie dostupných úverov resp. zvýšenia cien. Od ostatných krajín sa líšime najmä v obrovskej disproporcii medzi právami veriteľov a dlžníkov. Naši legislatívci neustále presadzujú ideu dlžníka ako obete a neplatiaceho dlžníka ako istý štandard, čo je v ostatných krajinách nemysliteľné,” dopĺňa Pavol Jakubov viceprezident ASINS.

---

[1] Podobná legislatívna zmena bola v Českej republike uskutočnená v rokoch 2019-2020 na základe takmer totožnej argumentácie. Došlo k zásadnému zvýšeniu základnej sumy a sumy, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia. Základná suma podľa nariadenia vlády ČR č. 595/2006 Sb. predstavuje aktuálne 7.872,75 CZK (308,28 eur) a suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia 20.994 CZK (822,07 eur). Napriek tomu, že tieto zmeny boli v ČR uskutočnené v období ekonomickej konjunktúry, nemáme vedomosť o žiadnych empirických údajoch, ktoré by dokazovali, že došlo k dosiahnutiu očakávaného cieľa. Zamýšľaná horná hranica zrážok bez obmedzenia je v SR dokonca vyššia ako bola v ČR.

[2] Samotné legislatívne úpravy nevedú k zmene spôsobu života dlžníkov. Príkladom je aj skúsenosť z Francúzka. Štát umožnil dlžníkom tzv. „fresh reštart“ – rýchlo sa oddlžiť. Napriek možnosti takto oddlžených občanov sa zamestnať a zaradiť sa do spoločnosti, až 40% z nich využilo možnosť sa opakovane oddlžiť.