Vo februári sa inflácia dostala na 15,4 percenta. Na Slovensku klesajú reálne mzdy, spotrebitelia pociťujú, že im bežné náklady ukrajujú čoraz väčší kus z domáceho rozpočtu. Veď v minulom roku narástli len ceny potravín približne o štvrtinu. Rástli aj náklady bývania či ceny pohonných hmôt. Podľa aktuálneho prieskumu Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS) inflácia kriticky ovplyvnila hlavne nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, ale zasahuje už aj ďalšie. Tento stav pravdepodobne zvýši nielen zadlženosť, ale aj skomplikuje splácanie finančných záväzkov.

Tlačová správa, Bratislava, 30. marca 2023

Dôležité dáta z prieskumu:
• Polovica respondentov nemá vytvorenú finančnú rezervu
• Inflácia ovplyvnila viac ako 50 % respondentov, ktorí obmedzili svoje výdavky
• Približne každému desiatemu respondentovi (13 %) sa zvýšilo zadlženie

Inflácia a dlhy sú dve závažné ekonomické kategórie, ktoré majú vplyv na mnoho aspektov našich životov. Inflácia predstavuje rast cien výrobkov a služieb v ekonomike, zatiaľ čo dlhy sú finančné záväzky, ktoré musia byť splatené v budúcnosti. Tieto dva faktory sú úzko prepojené a ich vzťah má vplyv na hospodársky rast a stabilitu krajiny.

,,Poslaním našej asociácie je práve upozorňovať na to, že bez toho, aby podniky, či fyzické osoby dostali včas zaplatené za svoje tovary a služby, nie je možné, aby akákoľvek krajina prosperovala,” konštatuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných agentúr (ASINS).

Asociácia v aktuálnom prieskume preto zisťovala, ako vplýva inflácia na verejnosť¹. Zásah do života ľudí je podľa výsledkov prieskumu enormný, až 50 % respondentov uviedlo, že pod vplyvom inflácie museli obmedziť svoje výdavky. Rovnako polovica respondentov priznala, že nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu.

,,Tá situácia rozdielne dopadá na rôzne skupiny obyvateľstva. Kritická sa ukazuje hlavne v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré najviac pociťujú dopad najmä zvyšovania cien potravín. Znepokojujúce je však to, že hlbšie do vrecka začínajú mať už aj v ďalšie skupiny obyvateľstva. Až 13 percent Slovákov hovorí, že sa im zvýšilo zadlženie a to je pomerne vysoké číslo,” dodáva Martin Musil.

Podľa ASINS je pravdepodobné, že mnoho ľudí sa ocitne v exekúcii či v problémoch so splácaním dlhov.

,,V posledných rokoch sa vymožiteľnosť pohľadávok výrazne znížila a to jednak rôznymi legislatívnymi zmenami, ale aj samotný systém exekučného konania sa po jeho úprave v roku 2017 stal výrazne neefektívnejším. Vnímame, že čoraz viac ľudí, ktorí sa dostali do finančných problémov, sa rozhodlo rezignovať na mimosúdne riešenie svojich dlhov a čakajú na súdne či exekučné konanie, čo má za následok zbytočné zvyšovanie ich dlhov. Táto situácia je do značnej miery spôsobená jednak nešťastným nastavením osobného bankrotu na Slovensku, ale aj mylným presvedčeným časti obyvateľstva, že im raz niekto ich dlhy odpustí v rámci nejakej amnestie,“ doplnil Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.

Človek vo finančných problémoch sa často bojí kontaktovať svojho veriteľa alebo inkasnú agentúru. ASINS opätovne pripomína, že dôležité je včasne komunikovať. Vtedy sa obyčajne podarí nájsť riešenie, napríklad v podobe dohody o splátkovom kalendáre. Podstatné je, aby sa pohľadávka ďalej nezvyšovala a dlžník sa vyhol exekúcii či osobnému bankrotu.

Poznámky:
¹ Celoslovenský prieskum pre ASINS realizovala agentúra MNFORCE vo februári 2023. Počet respondentov: 1 000.