Čaká nás nová vlna osobných bankrotov?

16.10. 2020

„V najbližších mesiacoch sa bude končiť doba odkladu splátok, preto už začiatkom budúceho roka je opätovne možné očakávať nárast nesplácaných úverov a adekvátne k tomu aj osobných bankrotov. Aby sa predišlo novej vlne osobných bankrotov, je potrebné už teraz zmeniť podmienky nastavené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. ASINS je pripravený spolupracovať v tejto veci, jednak na legislatívnej úprave, jednak v praxi napr. pri preverovaní dobrého zámeru dlžníkov žiadajúcich o oddlženie,“

vyjadril sa k téme oddlženia Martin Musil prezident ASINS.

Čaká nás vyššia miera nesplácaných úverov. Z analýz Národnej banky Slovenska (NBS)[1] vyplýva, že finančné problémy so splácaním očakávajú najmä tie domácnosti, ktoré požiadali o odklad

Nová úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii platná od roku 2017 priniesla výrazné uvoľnenie podmienok vstupu fyzických osôb do osobného bankrotu. Cieľom bolo umožnenie, čo najväčšiemu počtu osôb využiť tento inštitút. Následne došlo k obrovskej vlne osobných bankrotov. Už v roku 2017 bol počet žiadateľov takmer dvojnásobne vyšší ako spolu za celých 10 rokov existencie inštitútu osobného bankrotu na Slovensku. Následne sa počet žiadateľov takmer strojnásobil. V roku 2019 sa počet osobných bankrotov ešte zvýšil, hoci už nie tak markantne.

Graf 1: Vývoj počtu osobných bankrotov na Slovensku v rokoch 2006 až do konca septembra 2020 podľa údajov zverejnených CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.
Graf 1: Vývoj počtu osobných bankrotov na Slovensku v rokoch 2006 až do konca septembra 2020 podľa údajov zverejnených CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o.

Prvé dva mesiace tohto roku medziročný nárast osobných bankrotov pokračoval, ale v marci sa zastavil. Pandémia koronavírusu zasiahla aj túto oblasť. Došlo k obmedzeniu režimu prijímania a vybavovania žiadostí o osobný bankrot. Finančné inštitúcie (banky, poisťovne, ale aj inkasné spoločnosti) reagovali na pandémiu v snahe pomôcť svojim dlžníkom a priniesli pomocné opatrenia vo forme odkladu splátok na 3-9 mesiacov, znížené mesačné splátky, či možnosti refinancovania úverov. Dlhšie doby splatnosti a iné ústupky poskytli aj veritelia z iných hospodárskych odvetví. A svoju rolu zrejme zohrala aj znovuotvorená otázka exekučnej amnestie. Dlžníci si tak mali možnosť vybrať, čo je pre nich výhodnejšie. Je dosť možné, že na znížený počet bankrotov sa podpísala aj nová úprava zákona platná od 1.1.2020 (viď nižšie).

Graf 2: Vývoj počtu osobných bankrotov v jednotlivých mesiacoch v rokoch 2019 a 2020 podľa údajov zverejnených CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.
Graf 2: Vývoj počtu osobných bankrotov v jednotlivých mesiacoch v rokoch 2019 a 2020 podľa údajov zverejnených CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o.

Aktuálne však už bankový sektor predikuje nárast nesplácaných úverov. Je predpoklad, že do konca roka 2020 sa miera nesplácaných úverov udrží na prijateľnej úrovni, no v roku 2021 už treba počítať so zmenou. Z analýz NBS vyplýva, že finančné problémy so splácaním očakávajú najmä tie zadlžené domácnosti, ktoré požiadali v tomto roku o odklad. Ide o 12% takýchto domácností.

„Vyššej miere nesplácania záväzkov sa nevieme vyhnúť. Ak nedôjde k novej legislatívnej úprave, jednoduché pravidlá pre oddlženie a problémy so splácaním záväzkov povedú ku skokovému rastu osobných bankrotov,“

apeluje Pavol Jakubov viceprezident ASINS.

Štát potrebuje urýchlene konať, inak sa nevyhneme druhej vlne osobných bankrotov

Veritelia zastúpení ASINS a SBA (Slovenská banková asociácia) opakovane apelovali na Ministerstvo spravodlivosti a žiadali zmenu zákona. Nové podmienky boli príliš benevolentné a vytvorili priestor aj pre dlžníkov, ktorí nemali dobrý úmysel. Inštitút osobného bankrotu začal byť zneužívaný napr. aj osobami, ktoré boli dovtedy schopné splácať svoje dlhy, ale otvorili sa aj dvere podvodníkom, ktorí sa zámerne zadlžovali s explicitným záujmom nesplácať svoje záväzky, docieliť jednu exekúciu, ktorá bola podmienkou vstupu pre zbankrotovanie.

Ani nová úprava platná od 1.1.2020 nerieši tento problém. Dovtedy bola podmienkou vyhlásenia konkurzu skutočnosť, že dlžník má exekúciu na svoj majetok. Po novom musí ísť o exekúciu, ktorá trvá minimálne jeden rok. Je možné, že takto nastavená podmienka mohla tiež prispieť tento rok ku zníženému počtu žiadostí o oddlženie, no špekulujúci dlžník je trpezlivý, rád si počká ten jeden rok.

Najvýraznejšími nedostatkami oddlženia je absencia preverovania poctivého zámeru a platobnej schopnosti pri podávaní návrhu na oddlženie.

Od 1.1.2020 je už správca oprávnený preskúmavať odporovateľné úkony dlžníka, ako aj jeho poctivý zámer, avšak nie je oprávnený navrhnúť zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Táto povinnosť ostáva na strane veriteľa.

Je potrebné zabezpečiť prísnejšie kritériá pre vstup do osobného bankrotu, aby pomoc dostali tí, ktorí to najviac potrebujú

Členovia ASINS na rôznych fórach, stretnutiach a v diskusiách opakovane apelujú na nedostatky zákona. Aktuálne tiež pripravujú podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby bola preverená proti ústavnosť inštitútu oddlženia. ASINS však nie je proti samotným oddlženiam, naopak ich považuje za účinný nástroj pomoci ľudom, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci. Je však nevyhnutné zabezpečiť prísnejšie kritériá pre vstup do osobného bankrotu, aby pomoc dostali tí, ktorí to najviac potrebujú.

„Rovnako potrebné je aj zabezpečiť väčšiu proporcionalitu zákona, pretože aktuálne nastavenie je príliš v prospech dlžníka a oslabuje práva veriteľa priznané nie len v Ústave Slovenskej republiky, ale aj iných zákonoch a dohovoroch. Je nevyhnutné, aby bolo napr. preverenie poctivého zámeru a majetkovej situácie zverené do rúk súdu na začiatku procesu teda ešte pred vydaním rozhodnutia o oddlžení,“

zdôrazňuje Martin Musil.

Zákon umožňuje veriteľovi podať žalobu o zrušenie oddlženia. Tento inštitút je však v praxi ťažko vykonateľný, keďže veriteľ nemá žiadne možnosti na zistenie príjmu dlžníka, resp. majetku dlžníka, čím nevie preukázať nepoctivý zámer dlžníka. Pokladáme za logické, aby dlžník preukazoval poctivý zámer, resp. platobnú neschopnosť, najmä keď má byť zbavený svojich dlhov. V súčasnej úprave oddlženia štát umožňuje dlžníkovi zbaviť sa dlhov bez akejkoľvek kontroly poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení, čím sa vytvára veľký priestor na zneužívanie inštitútu oddlženia.

Dané tvrdenia je možné podložiť aj výsledkami posledných prieskumov platobného správania, ktoré realizovali niektorí z členov ASINS. Podľa nich je výrazným dôvodom neplatenia zámerné neplatenie. Zo štatistík minulých rokov vyplývalo, že až tretinu zákazníkov inkasných agentúr tvoria zámerní neplatiči a to je alarmujúce číslo. Pre podnikateľský sektor to bol hlavný dôvod omeškaných a neuhradených faktúr. V tomto roku sa, pochopiteľne, do popredia dostáva ekonomická kríza a globálne udalosti. Na vzostupe je druhotná platobná neschopnosť.

„Naše štatistiky tiež ukazujú, že 30 percent tých, ktorí prešli osobným bankrotom, bolo dovtedy schopných svoje záväzky splácať. Preverovanie reálnej situácie žiadateľov o oddlženie by preto malo byť povinnosťou hneď na začiatku celého procesu,“

dopĺňa Jakubov.

Bankrotujú v zásade tri typy dlžníkov:

  • Jedni, ktorí sú skutočne na okraji spoločnosti, v podstate nedisponujú žiadnym majetkom a je na nich vedená exekúcia. Toto je skupina, ktorá naozaj inštitút osobného bankrotu potrebuje.
  • Druhou je skupina, ktorá má v porovnaní so svojím príjmom relatívne nízky dlh, ktorý by dokázala postupne splatiť.
  • Poslednou skupinou sú preúverované osoby, u ktorých by však bolo možné urobiť dohody a nastaviť splátkové kalendáre tak, aby v konečnom dôsledku dokázali svoje záväzky postupne uhradiť.

Dokážeme sa poučiť z histórie[2]?

V histórii vývoja inštitútu osobného bankrotu v Európe nachádzame niekoľko modelov. Nordický model oddlženia reprezentovaný severskými krajinami je založený na princípe, podľa ktorého má byť oddlženie umožnené iba dlžníkom, ktorí spĺňajú podmienku poctivého zámeru. Jej splnenie posudzuje sudca. Vylučuje sa tak možnosť oddlženia dlžníkov, ktorí napr. neprejavili dostatočnú snahu splatiť svoje záväzky alebo pokiaľ si tesne pred tým ako požiadali o oddlženie vzali ďalšie pôžičky. Germánsky model všeobecne nelimituje prístup dlžníkov k možnosti oddlženia, avšak proces oddlženia sa riadi striktnými pravidlami. Súd určí platobný plán, ktorí musia dlžníci v najvyššej možnej miere dodržiavať.

Celkovo krajiny prešli od prísnych počiatočných pravidiel ku liberálnejším. Za najliberálnejšie a najprogresívnejšie sa považujú podmienky vo Francúzsku, kde je umožnené oddlženie aj dlžníkom, ktorí nemajú žiadny alebo minimálny majetok.

Štatistiky z Francúzska však poukazujú na fakt, že takýto liberálny inštitút osobného bankrotu nespĺňa svoju funkciu v plnom rozsahu. Oddlžení Francúzi sa asi po 5 rokoch dostávajú do rovnakej situácie, v akej boli pred bankrotom. A až 40 % žiadostí o oddlženie je opätovne podaných osobami, ktoré už oddlženie absolvovali. Oddlžením sa teda nič nekončí a „bývalým“ platobne neschopným dlžníkom je potrebné venovať pozornosť a starostlivosť i po skončení konania o oddlžení.

Svoju rolu zohrávajú aj otázky finančnej gramotnosti a prijatia osobnej zodpovednosti

Do popredia sa tu teda dostáva aj otázka finančnej gramotnosti a prijatia osobnej zodpovednosti. Je vhodné zvážiť aj u nás na Slovensku, že podmienkou pre začatie konania celého procesu oddlženia bude okrem potvrdenia dobrého zámeru a preverenia insolventnosti aj napr. absolvovanie programu finančného vzdelávania.

Súčasný model bezplatného právneho poradenstva poskytovaným CPP (Centrum právnej pomoci) pokrivkáva. Dlžníci nie sú dostatočne poučení a zároveň súčasnou legislatívou nie sú podporovaní, aby mali snahu sa aj sami zaradiť do opätovného pracovného života, a aby tak prevzali zodpovednosť za svoj život a za svoje konanie.

Napr. CPP poskytuje väčšine dlžníkov pôžičku na úhradu nákladov konkurzu a po zbavení sa dlhov sú dlžníci ju povinní splácať. Podľa slov generálneho riaditeľa sekcie civilného práva na Ministerstve spravodlivosti SR Martina Maliara až polovica dlžníkov v roku 2019 túto pôžičku nesplácala.

Oddlžením sa to nekončí. Veritelia majú možnosť požiadať súd o zrušenie oddlženia

Okrem vyššie uvedeného z praxe v našich podmienkach jednoznačne vyplýva, že liberálny model, ktorý sme nastavili, potrebuje úpravu, pretože nespĺňa ani pôvodné predstavy:

  1. Súdy sú enormne zaťažované obrovským návalom žiadostí o oddlženie. Ak ministerstvo včas neupraví zákonné podmienky oddlženia, druhej erupcii osobných bankrotov sa budúci rok nevyhneme. Pritom jedným zo zámerov bolo odbremeniť súdy od nadmerného množstva exekučných konaní.
  2. Počty zrušených osobných bankrotov pre nedostatok finančných prostriedkov je enormný. Podľa údajov zverejnených CRIF napr. v auguste tohto roku zbankrotovalo 676 osôb, no súdy zároveň zrušili až 1109 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z toho až 1032 pre nedostatok majetku dlžníka. Zverejnené údaje z ostatných mesiacov hovoria o tom, že viac ako 90-93% všetkých zrušených konkurzov z predošlých období je práve kvôli nedostatku majetku.
  3. Podľa údajov členov ASINS je asi tretina oddlžených takých, ktorí neboli na okraji spoločnosti a zneužili tento inštitút na neplatenie svojich dlhov. Je potrebné zabezpečiť prísnejšie kritériá pre vstup do osobného bankrotu, aby pomoc dostali tí, ktorí to najviac potrebujú.
  4. Doteraz nemáme žiadne údaje o počte ľudí, ktorým oddlženie pomohlo zaradiť sa späť do spoločnosti. Ako poučenie z Francúzska, je potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa oddlžení opakovane dostávali do rovnakej situácie, v akej boli pred bankrotom. Je potrebné zmeniť postupy CPP ako orgánu, ktorý je jediný oprávnený podávať žiadosti o oddlženie fyzických osôb.

    Tým, že sa nepreverujú príjmy, resp. majetok dlžníka ani jeho platobná schopnosť, oddlžujú sa aj občania, ktorí majú dostatočný príjem, resp. majetok  na úhradu svojich dlhov. Takéto konanie spôsobuje výpadok príjmov v Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach, Finančnej správe a v bankovom sektore. A v konečnom dôsledku sú znevýhodnení všetci riadne platiaci dlžníci, ako aj občania a podnikatelia, ktorí riadne odvádzajú dane, my všetci vlastne znášame straty za nesplatené dlhy oddlžených.

„Rád by som nepoctivých dlžníkov upozornil, že oddlžením sa to nekončí. Veritelia požadujú a budú požadovať preverenie skutočnej insolventnosti. Členovia ASINS ako veritelia, budú pri všetkých oddlženiach, kde je podozrenie na nepoctivý úmysel, žiadať súd o ich zrušenie,“

konštatuje na záver viceprezident asociácie Pavol Jakubov.

[2] Dominika Pintérová, PLATNÁ PRÁVNA ÚPRAVA ODDLŽENIA FYZICKÝCH OSÔB V KONTEXTE PRINCÍPU PROPORCIONALITY PRÁV VERITEĽOV A DLŽNÍKOV (1. a 2. ČASŤ)


[1] Zdroj: Analytická správa NBS (http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2020/AK90-Druha_vlna_prieskumu_zadlzenych_domacnosti.pdf)